Včelárik zlatý alebo včelárik európsky[3] (lat. Merops apiaster) je vták z čeľadi včelárikovité. Obýva teplé a suché miesta Európy, Afriky a Ázie.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov včelárik zlatý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, v rokoch 1989 – 2013 celková populácia je stabilná. U európskej populácii bol zaznamenaný nejasný trend, ale podľa krátkodobého trendu je populácia v Európe stabilná. Poklesy boli zistené na miestach, kde došlo k strate potravy, najmä po plošnej aplikácii pesticídov alebo v oblastiach, kde došlo k zničeniu hniezdnych príležitostí, napríklad kanalizáciou riek, intenzifikáciou poľnohospodárstva alebo zväčšením plôch monokultúr. Ďalším negatívnym faktorom je odstrel zo športového dôvodu alebo ak je považovaný za škodcu. Populácia v južnej Afrike klesá.[1]
Včelárik zlatý meria 27[5][6] – 29 cm s rozpätím krídel 44 - 49 cm[6] a váži okolo 60 g.[7]. Pestré farby, dlhý ohnutý zobák a predĺžené stredné chvostové perá sú najdôležitejšie poznávacie znaky.[5] Na chrbtovej strane má gaštanovočervené a sírovožlté farby, chvost je modrozelený. Čelo je biele, oči červené v čiernej uzdičke, ktorá sa tiahnie aj na krk a hrdlo a uzatvára žiarivo zlatožlto zafarbenú oblasť pod zobákom.[7] Brušnú stranu má sýto modrozelenú.[5]. Samica je ako samec, iba matnejšia.[7] Mláďatá majú chrbát zelený a nemajú tak výrazne predĺžené stredné chvostové perá.[6]
Hniezdi na južnom Slovensku v kolóniách okolo 20, maximálne 79 (Somotor, 1996) párov. Je to prísne sťahovavý druh. Tiahne v kŕdľoch.[6] Na hniezdiská prilieta v máji a odlieta v auguste a na začiatku septembra. V období ťahu sa vyskytuje na celom území Slovenska.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 700 - 1 300. Veľkosť populácie i územie na, ktorom sa vyskytuje, vykazujú mierny nárast od 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995 bol V - zraniteľný druh, v roku 1998 LR:nt - menej ohrozený druh (nt - takmer ohrozený). V roku 2001 LR - menej ohrozený.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe a majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[4]
Na hniezdenie vyžaduje šikmé steny. Prirodzené sú brehy vodných tokov a zosuvy. Umelé sú rôzne pieskovne, tehelne a výkopy. Sú prípady, že zahniezdil na vodorovnom teréne.[4] Vyhľadáva otvorené stepné biotopy s roztrúsenými stromami.[7]
Vyhrabávajú si hniezdne diery. Samec vyberie miesto a za 2-3 týždne vyhrabú 90 - 200 cm dlhý tunel s hniezdnou komôrkou na konci širokou 30 - 35 cm. Pracujú obaja, hlavne samec. Znášajú 5 - 6 bielych vajec. Samica zasadne na prvé vajce, samec ju kŕmi a nakrátko aj vystrieda. Mláďatá sa vyliahnu za 19 - 20 dní a z hniezda vyletia za 30 - 33 dní. Hniezdia iba raz ročne od konca mája do augusta, prípadne až do začiatku septembra.[7]
Loví veľký lietajúci hmyz ako vážky, motýle, osy, čmele a včely.[7][5][6]
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[11] Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II)[12] a Bernského dohovoru (Príloha II).[13]
Včelárik zlatý má nezmýliteľný hlas, jemné bublavé "purr-purr", "ďurr-ďurr"[5] alebo "krüt" a je doďaleka počuteľný, na vzdialenosť stovky metrov.[6]
S korisťou (kobylka)
Kŕmenie v chodbe hniezda
Mláďa
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Včelárik zlatý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Včelárik zlatý
Wikislovník ponúka heslo Včelárik zlatý
Včelárik zlatý alebo včelárik európsky (lat. Merops apiaster) je vták z čeľadi včelárikovité. Obýva teplé a suché miesta Európy, Afriky a Ázie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov včelárik zlatý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, v rokoch 1989 – 2013 celková populácia je stabilná. U európskej populácii bol zaznamenaný nejasný trend, ale podľa krátkodobého trendu je populácia v Európe stabilná. Poklesy boli zistené na miestach, kde došlo k strate potravy, najmä po plošnej aplikácii pesticídov alebo v oblastiach, kde došlo k zničeniu hniezdnych príležitostí, napríklad kanalizáciou riek, intenzifikáciou poľnohospodárstva alebo zväčšením plôch monokultúr. Ďalším negatívnym faktorom je odstrel zo športového dôvodu alebo ak je považovaný za škodcu. Populácia v južnej Afrike klesá.
.jpg)
.jpg)
