Hus siatinná alebo hus poľná[2] (Anser fabalis) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Hniezdi v tajge a tundre palearktídy. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hus siatinná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci. V juhozápadnej a severovýchodnej Európe a v západnej a centrálnej Sibíri sú stavy stabilné.[1]
Hus siatinná meria 66 – 88 cm, rozpätie krídel má 147 – 175 cm[3] a váži 3 – 4 kg. Obe pohlavia sú rovnako zafarbené, celkovo prevláda sivohnedá farba. Dôležitý rozoznávací znak je, že majú tmavohnedú hlavu, krk a krídla. Brucho a podchvostové krovky sú biele. Pierka na chrbte a hrudi majú belavé okraje, u mladých vtákov sú okraje hrdzavé. Zobák dospelých je čierny s oranžovým fľakom. U mláďat je zobák tmavý s čiernym nechtom. Nohy sú oranžové.[4]
Ozýva sa menej ako hus divá alebo hus bieločelá. Jej hlas je hlboké "ang-ang".[5]
Na celom území Slovenska sa vyskytuje počas migrácie a v zime. Výnimočne zahniezdila v roku 1967 na Zemplínskej šírave pri Jovse, kde bol koncom júla videný pár s 3 mláďatami.[6]
Odhadovaný počet zimujúcich jedincov v rokoch 2008 – 2012 bol 1000 – 2000. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli klesajúce.[7]
Odhadovaný počet zimujúich jedincov v rokoch 2013 – 2018 bol 500 – 1500. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2008 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli klesajúce.[8]
Husi siatinné si na zimovisku nájdu vo svojom druhom alebo treťom roku života svojho celožitovného partnera.
V marci odtiahnu zo svojich zimovísk. Tie čo hniezdia v tajge, dorazia na hniezdiská už koncom apríla, tie čo hniezda ďalej na sever, v tundre, prilietajú na svoje hniezdiská až koncom mája. V tom čase je tundra ešte pokrytá snehom a ľadom. Hus siatinná je preto spomedzi všetkých druhov arktických husí prvá na hniezdiskách. Kým nadíde čas topenia sa snehu, samčekovia medzi sebou bojujú. Aktu párenia predchádza krátka predohra, ktorá pozostáva z ponárania si krku do vody. Počas párenia vo vode samček často samičku až ponorí pod hladinu. Rituál je ukončený naťahovaním krku a údermi krídel.
Samička potom stavia hniezdo pod krovinami alebo v trstine na suchom mieste. Vyplní ho trávou, machom, lišajníkom a nakoniec páperím. Páperie má sivohnedú farbu so svetlejšou uprostred. Za rok majú len jednu znášku.
Znáška vajec začína v tajge uprostred mája, v tundre uprostred júna. Počet vajec je od dva po osem, najčastejšie štyri až šesť. Vajíčka majú žltkavú farbu. Samička zasadne na posledné vajíčko. Tým zabezpečí aby sa liahli naraz. V tajge sa liahnu za 25 dní, v tundre za 28 až 29. Samček sa nezúčastňuje na sedení, ale stráži hniezdo. Pri vážnom nebezpečenstve sa pritisknú k zemi.
Po jeden a pol mesiaci už dokážu mláďatá lietať. V tom čase už ukončujú aj dospelé obdobie pŕchnutia (júl-august). Začiatkom septembra odlietajú na zimoviská. Viaceré rodiny spoločne opúšťajú hniezdiská.
Na hniezdisku sa živia lišajníkmi, trávami a iným suchozemskými a vodnými rastlinami. Na jeseň žerú rôzne bobule rodu brusnica a rôzne fazule. V ich vedeckom názve je aj latinsky fazuľa spomenutá fabalis, podobne aj anglické pomenovanie bean goose.
Na zimovisku jedia korene, zvlášť Elymus, zemiaky, zrná obilnín, trávy, veľmi obľubujú zvyšky úrody na poliach (kúsky cukrovej repy a kukuricu).
Mláďatá sa živia kvetmi, pukmi a tiež hmyzom, mäkkýšmi, kôrovcami i rybkami.
Zmiešaný kŕdeľ husí divých a husí siatinných
Vajce, Museum Wiesbaden
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hus siatinná
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hus siatinná
Hus siatinná alebo hus poľná (Anser fabalis) je zúbkozobec z čeľade kačicovitých. Hniezdi v tajge a tundre palearktídy. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hus siatinná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci. V juhozápadnej a severovýchodnej Európe a v západnej a centrálnej Sibíri sú stavy stabilné.
.JPG)
