O iných významoch výrazu coronavírusy či koronavírusy pozri Coronavírus.Coronavírusy[1] alebo koronavírusy[2] (lat. Coronaviridae) sú čeľaď vírusov. Patrí do podradu Cornidovirineae z radu Nidovirales.
Od roku 2018:
čeľaď Coronaviridae:
V rokoch 2009 – 2018:
čeľaď Coronaviridae:
Do roku 2009:
čeľaď Coronaviridae:
Zdroje kapitoly Systematika:[3][4][5][6][7][8][9][1][2][10][11][12][13][14][15][16][17]
Veľkosť vírusu je okolo 120 nm, ich genóm obsahuje okolo 30 000 báz. Spôsobujú ochorenia zvierat aj ľudí. Sú zoonotické, čo znamená, že sú prenášané medzi zvieratami, najmä stavovcami a ľuďmi a spôsobujú ochorenia, nazývané zoonózy.[18][19] Obvyklé ľudské koronavírusy sú alfakoronarovírusy 229E, NL63 a betakoronarovírusy OC43, HKU1.[20]
Coronavírusy spôsobujú ochorenia s rôznou závažnosťou. Do roka 2002 prebiehali ochorenia ľudí, spôsobené infekciou koronavírusmi ako nezávažné hnačkové alebo respiračné ochorenia s postihnutím horných dýchacích ciest. Vírusy sa obyčajne nedostali do dolných častí dýchacích ciest, ako je tomu pri ochoreniach MERS (Middle East Respiratory Syndrome), SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome) a nákaze v roku 2019 identifikovaným koronavírusom SARS-CoV-2 (severe acute respiratory syndrome coronavirus 2).[18][19][20][21]
Je to závažné, často smrteľné ochorenie, vyvolané vírusom SARS-CoV (Severe Acute Respiratory Syndrome Coronavirus) prebiehajúce ako ťažká pneumónia (zápal pľúc), spôsobené koronavírusom, identifikovaným v roku 2003. Na človeka sa preniesol z cibetky. Hlavné príznaky sú horúčka, ťažkosti s dýchaním, bolesti hlavy a bolesti svalov. Objavilo sa v roku 2003 v Číne, Hong-Kongu a na Taiwane, kde je zvykom konzumovať mäso z cibetiek. Udáva sa, že epidémia SARS si vyžiadala 774 obetí z 30 krajín.[19][22] Od roku 2004 nie sú známe nové prípady infekcie týmto typom koronavírusu.[20]
Je to vírusové respiračné ochorenie, vyvolané vírusom MERS (Middle East Respiratory Syndrome Coronavirus) ktoré prvý raz vypuklo v roku 2012 v krajinách Blízkeho Východu. Neskôr sa zistilo, že bolo na človeka prenesené z ťavy, možno aj z netopierov a bolo označené ako prenosné z človeka na človeka. V nasledujúcich rokoch vypukli ďalšie, menšie epidémie. Vírus spôsobuje závažnú pneumóniu a jej úmrtnosť je 30 – 40%.[23] Uvádza sa, že infikoval 2442 ľudí, usmrtil 842 pacientov; v nasledujúcich rokoch pribudli ešte stovky pacientov.[24]
Koncom roka 2019 bola Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornená na prípady pneumónie vo Wu-chane (provincia Chu-pej, Čína), o ktorých sa nasledovne zistilo, že sú spôsobené novým typom betakoronavírusu, dočasne označeným ako 2019-nCoV[18], definitívne SARS-CoV-2 (severe acute respiratory syndrome coronavirus 2). Ochorenie dostalo označenie COVID-19 [25] COronaVIrus Disease. Genóm vírusu dokázali stanoviť už čínske pracoviská a bol potvrdený v USA. Je najviac podobný netopierím koronavírusom.[26] Ochorenie sa prejavuje najmä horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou. V ťažších prípadoch sa zisťuje charakteristický rentgenový alebo CT nález pneumónie. Od bežných ochorení s podobnými príznakmi sa dá odlíšiť len s pomocou laboratórneho vyšetrenia (RT-PCR). Sú hlásené desaťtisíce ochorení a tisíce úmrtí, najviac v Číne,[25] okrem toho sa predpokladá veľa infikovaných pacientov bez príznakov. Odhad úmrtnosti je 2%[21], podstatne menej, ako pri SARS a MERS. Najzávažnejší priebeh ochorenia sa pozoruje u pacientov starších, s inými pridruženými ochoreniami a takých, ktorí boli dlhšie v styku s infekciou (rodinní príslušníci, zdravotníci).[27][21] Predpokladá sa, že prví chorí sa nakazili na trhoch s predajom živých zvierat a vírus sa ďalej prenáša z človeka na človeka. Inkubačná doba (čas od nákazy do vzniku príznakov) je do 14 dní a už počas nej pacient môže nakaziť ďalšie osoby. Vzhľadom na spôsob prenosu sú ako preventívne opatrenia odporúčané dôkladné umývanie rúk[20]) a vyhnúť sa možnosti prenosu kvapôčkovou infekciou pri kýchaní a kašli (rúška, obmedziť styk s chorými). Možnosti prenosu kontaminovaným jedlom sa týkajú oblasti pôvodu infekcie.[18][21]
Účinná antiinfekčná terapia proti väčšine vírusových ochorení nejestvuje, čo platí aj pre liečbu infekcii, spôsobenými koronavírusmi. Je teda možná len symptomatická liečba, účinnosť liečby známymi antivirotikami nie je doložená. V najťažších prípadoch je nevyhnutná intenzívna starostlivosť o pacientov so zlyhaním dýchania pri zápale pľúc. Účinné vakcíny proti koronavírusovým ochoreniam nie sú k dispozícii. Na výskume očkovacích látok a liekov proti vírusu SARS-CoV-2 sa pracuje v niekoľkých krajinách, ich príprava však bude trvať najmenej niekoľko mesiacov.[27][21] Pokusy s použitím známych antivirotík neboli pri SARS a MERS príliš úspešné, pri COVID-19 prebiehajú.
O iných významoch výrazu coronavírusy či koronavírusy pozri Coronavírus. Coronavírusy alebo koronavírusy (lat. Coronaviridae) sú čeľaď vírusov. Patrí do podradu Cornidovirineae z radu Nidovirales.
