Drozd čierny[3] (lat. Turdus merula) je vták žijúci v celej Európe okrem najsevernejších oblastí, v severozápadnej Afrike[4] a v južnej Ázii, bol introdukovaný aj do Austrálie a na Nový Zéland. Vďaka svojej prispôsobivosti sa adaptoval na život v blízkosti človeka a úspešne žije a hniezdi aj v tesnom susedstve ľudských sídiel.
Drozd čierny meria 25 cm[5][6] a váži 80 - 120 g[7] Samce sú neprehliadnuteľné pre svoje charakteristické čierne perie a žltý zobák. Samica má hnedý vrch tela a svetlejší spodok s tmavohnedým čiarkovaním. Zobák má hnedý a hrdlo belavé. Mláďatá majú hrdzavý nádych a hnedé vzorkovanie.[6]
Upozorňujú na seba melodickým flautovitým spevom. Spev ukončuje tichými nemelodickými zvukmi.[6] Pri vyrušení sa ozýva prudkým "tjak" či "tix", ktorý môže prejsť do dlhého kovovo znejúceho kriku.[5]. Nepriateľa zhora hlásia vysokým "sííí".[8]
Drozd čierny je rozšírený na celom území Slovenska, od nížin až do pásma kosodreviny s poslednými roztrúsenými veľkými smrekmi 1 650 m n. m.. Pôvodne lesný druh prenikol aj do miest a obcí, kde v parkoch dosahuje najväčšie hustoty až 29,7 páru/10 ha. Na Slovensku je to skoro stály druh, iba časť zimuje v južnej Európe.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 000 - 800 000, zimujúcich jedincov 80 000 - 160 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4] Žiaľ poslednou dobou sa veľmi rozmnožili jeho predátori počas jeho hniezdenia ako sú straky a vrany. Preto ubudla značne i jeho populácia v mestách a na okrajov obydlí.
Drozd čierny obýva rôzne typy biotopov. Pôvodne bol iba v lesoch, kde dodnes žije od nížin po najvyššie položené porasty kosodreviny 1 650 m n. m..[4] V lesnom prostredí vyhľadáva rozhrania medzi lesom rôznych vekov, lesom a inými biotopmi ako sú lúky a pasienky s krovinami, krovinaté okraje lesov a tmavé vlhké lesy s potôčikmi.[7] Začiatkom 20. storočia prenikol do urbárneho prostriedia.[7] V súčasnosti ho preto možno nájsť aj v otvorenej krajine so skupinami stromov, v obciach a mestách v parkoch, cintorínoch, sadoch, záhradách i v mestskej zeleni sídlisk.[4]
Drozd čierny hniezdi 2 krát do roka, v mestách aj 3 krát.[7] Hniezdo býva v kríkoch pri kmeni, v mestách aj na rôznych zákutiach stavieb (rímsy, verandy, balkóny, odkvapové rúry a podobne).[7] Hniezdo stavia samička, umiestnené býva až do výšky 5 - 6 m, v mestách aj vyššie.[7] Pri stavbe hniezda používa suché rastliny, trávy, mach a spája ich hlinou. Znáša 3 - 7 vajíčok modrozelenej farby s hrdzavými škvrnami. Inkubácia začína od znesenia posledného vajca a trvá 13 - 14 dní.[7] Na znáška sedí najmä samička. Na výchove mláďat sa podieľajú obaja rodičia 14 - 15 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo ešte skôr ako vedia dobre lietať.[7]
Drozd čierny sa živí živočíšnou i rastlinnou potravou. Zbiera rôzny hmyz, červy, plody a v mestách v zime aj odpadky. Z plodov je to čerešňa, jahoda, malina, moruša, jarabina, baza čierna, kalina, ruža šípová, hruška, hrozno, borievka i brečtan.[7]
Drozd čierny (lat. Turdus merula) je vták žijúci v celej Európe okrem najsevernejších oblastí, v severozápadnej Afrike a v južnej Ázii, bol introdukovaný aj do Austrálie a na Nový Zéland. Vďaka svojej prispôsobivosti sa adaptoval na život v blízkosti človeka a úspešne žije a hniezdi aj v tesnom susedstve ľudských sídiel.