Wjewjerčki (Sciurus) su ród małych cycakow, hrymzakow z hustokosmatym wopušom, kotryž słuša do swójby sciuridae. W srjedźnej Europje najznaćiša družina je poprawna wjewjerčka.
Wšě wjewjerčki su lěsne zwěrjata. Wjetšina družinow je na ameriskim dwójnym kontinenće žiwa; jenož tři wot 28 družinow so w starym swěće namakaja. Tute rozšěrja so přez Europu, prědnju, sewjernu a wuchodnu Aziju.
Cyroba wjewjerčkow su štomowe symjenja a płody, hriby a insekty, ale tež ptače jejka a młode ptački. W cyrobnym rjećazu su wjewjerčki popadne zwěrjata za pazoraki a mjeńše rubježne zwěrjata kaž kuny. Žiwjenski čas jednotliwych družinow wučinja hač do 12 lět.
Wědomostne mjeno roda wobsteji ze starogrjekskeju słowow skia („sćin“) a oura („wopuš“).
Rozeznawaja so 28 družinow, kotrež so do sydom podrodow rozdźěla:
Wjewjerčki (Sciurus) su ród małych cycakow, hrymzakow z hustokosmatym wopušom, kotryž słuša do swójby sciuridae. W srjedźnej Europje najznaćiša družina je poprawna wjewjerčka.
Wšě wjewjerčki su lěsne zwěrjata. Wjetšina družinow je na ameriskim dwójnym kontinenće žiwa; jenož tři wot 28 družinow so w starym swěće namakaja. Tute rozšěrja so přez Europu, prědnju, sewjernu a wuchodnu Aziju.
Cyroba wjewjerčkow su štomowe symjenja a płody, hriby a insekty, ale tež ptače jejka a młode ptački. W cyrobnym rjećazu su wjewjerčki popadne zwěrjata za pazoraki a mjeńše rubježne zwěrjata kaž kuny. Žiwjenski čas jednotliwych družinow wučinja hač do 12 lět.
Wědomostne mjeno roda wobsteji ze starogrjekskeju słowow skia („sćin“) a oura („wopuš“).