Kiivilased (Apterygidae) on Uus-Meremaa endeemne lennuvõimetute lindude sugukond, milles on 1 perekond (kiivi) 6 liigiga: pruunkiivi, põhjasaare pruunkiivi, väikekiivi, täpikkiivi ja rowi kiivi.
Kiivid on umbes kanasuurused. Erinevalt teistest lindudest asetsevad kiivide sõõrmeavad noka tipus. Haistmine on neil hea. Nokatüvikul on vibrissid ehk harjassuled.
Apterygidae zijn een familie van loopvogels die van nature alleen voorkomen in Nieuw-Zeeland. De familie telt 5 soorten.[1]
Zie Kiwi's voor het hoofdartikel over dit onderwerp.
Cladogram[2]
"gevlekte kiwi's"Apteryx owenii (kleine gevlekte kiwi)
Apteryx haastii (grote gevlekte kiwi)
Apteryx rowi (Rowikiwi)
Apteryx mantelli (Noordereilandkiwi)
Apteryx australis (Zuidereilandkiwi)
Kiviovité (Apterygidae) je čeľaď z radu pštrosotvaré, skupiny kazuáre, s jediným rodom kivi (Apteryx). V niektorých systémoch sa považujú za samostatný rad kiviotvaré/kivi (Apterygiformes).
Nelietavé kivi majú robustné telo pokryté mäkkým perím ktoré pripomína srsť, a dlhý, tenký zakrivený zobák. Kivi majú slabý zrak, ale sluch a čuch sú veľmi citlivé, takisto ako hmat, ktorého orgánom je koniec zobáka. Chvost nemajú. Na rozdiel od ostatných veľkých nelietavých vtákov majú kivi na každej nohe po štyri prsty. Tieto nočné vtáky sa vyskytujú iba na Novom Zélande.
Kiviovité (Apterygidae) je čeľaď z radu pštrosotvaré, skupiny kazuáre, s jediným rodom kivi (Apteryx). V niektorých systémoch sa považujú za samostatný rad kiviotvaré/kivi (Apterygiformes).
Nelietavé kivi majú robustné telo pokryté mäkkým perím ktoré pripomína srsť, a dlhý, tenký zakrivený zobák. Kivi majú slabý zrak, ale sluch a čuch sú veľmi citlivé, takisto ako hmat, ktorého orgánom je koniec zobáka. Chvost nemajú. Na rozdiel od ostatných veľkých nelietavých vtákov majú kivi na každej nohe po štyri prsty. Tieto nočné vtáky sa vyskytujú iba na Novom Zélande.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému 