Šťúry alebo škorpióny (Scorpionidea, Scorpionoidea) sú rad pavúkovcov. Šťúry sa prispôsobili životu na súši veľmi dávno, asi už v silúre (pred viac ako 400 miliónmi rokov), patria teda k najstarším suchozemským živočíchom.
Ich telo je pomerne veľké (2 – 16 cm), podlhovasté, zložené ešte z väčšieho počtu somitov. Hlavová časť má niekoľko párov ocelli a 2 páry dvojvetvových končatín – krátke chelicery a mohutné pedipalpy podobné račím klepetám, s ktorými však nie sú homologické. Bruško je segmentované, dvojdielne. Zadná zúžená časť sa ohýba nazad nad telo a končí sa pazúrikovitým bodcom (stilet) s jedovou žľazou. Na spodnej strane bruška sú 4 páry štrbinovitých stigiem, ktoré sú vyústením pľúcnych dutiniek. Vylučovacími orgánmi sú koxálne nefrídie.
Oplodnenie sa uskutočňuje spermatofórmi. Vývin je epiméria a častá je živorodosť (viviparia). Šťúry žijú najmä v teplých krajinách a sú to nočné živočíchy. Známych je vyše 1 200 druhov. V južnej Európe a na Balkáne je hojný Euscorpius italicus, okolo Stredozemného mora Buthus occitanicus. Pozoruhodná bola izolovaná populácia Euscorpius carpathicus pri Slapskej priehrade v stredných Čechách – severná hranica jeho areálu prebieha stredným Rumunskom; v tomto prípade šlo pravdepodobne o introdukciu teraristami. V súčasnosti sa tu druh už nevyskytuje. Bodnutie európskych druhov nie je pre zdravého človeka nebezpečné, výnimkou však môžu byť alergické osoby alebo malé deti. Niektoré tropické druhy sú však nebezpečné a vyskytli sa aj letálne prípady. Najväčším šťúrom je africký Pandinus imperator, dlhý až 18 cm. Napriek svojej veľkosti a hrozivému výzoru vôbec nie je nebezpečne jedovatý.
Šťúry alebo škorpióny (Scorpionidea, Scorpionoidea) sú rad pavúkovcov. Šťúry sa prispôsobili životu na súši veľmi dávno, asi už v silúre (pred viac ako 400 miliónmi rokov), patria teda k najstarším suchozemským živočíchom.
Ich telo je pomerne veľké (2 – 16 cm), podlhovasté, zložené ešte z väčšieho počtu somitov. Hlavová časť má niekoľko párov ocelli a 2 páry dvojvetvových končatín – krátke chelicery a mohutné pedipalpy podobné račím klepetám, s ktorými však nie sú homologické. Bruško je segmentované, dvojdielne. Zadná zúžená časť sa ohýba nazad nad telo a končí sa pazúrikovitým bodcom (stilet) s jedovou žľazou. Na spodnej strane bruška sú 4 páry štrbinovitých stigiem, ktoré sú vyústením pľúcnych dutiniek. Vylučovacími orgánmi sú koxálne nefrídie.
Oplodnenie sa uskutočňuje spermatofórmi. Vývin je epiméria a častá je živorodosť (viviparia). Šťúry žijú najmä v teplých krajinách a sú to nočné živočíchy. Známych je vyše 1 200 druhov. V južnej Európe a na Balkáne je hojný Euscorpius italicus, okolo Stredozemného mora Buthus occitanicus. Pozoruhodná bola izolovaná populácia Euscorpius carpathicus pri Slapskej priehrade v stredných Čechách – severná hranica jeho areálu prebieha stredným Rumunskom; v tomto prípade šlo pravdepodobne o introdukciu teraristami. V súčasnosti sa tu druh už nevyskytuje. Bodnutie európskych druhov nie je pre zdravého človeka nebezpečné, výnimkou však môžu byť alergické osoby alebo malé deti. Niektoré tropické druhy sú však nebezpečné a vyskytli sa aj letálne prípady. Najväčším šťúrom je africký Pandinus imperator, dlhý až 18 cm. Napriek svojej veľkosti a hrozivému výzoru vôbec nie je nebezpečne jedovatý.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému 