Glaucidium is 'n genus van voëls in die familie van ware uile (Strigidae). Die genus omvat 28 spesies.[2]
Glaucidium is 'n genus van voëls in die familie van ware uile (Strigidae). Die genus omvat 28 spesies.
Glaucidium ye un xéneru de búhos pigmeos incluyíos na familia Strigidae del orde Strigiformes. El xéneru inclúi alredor de 26 a 35 especies distribuyíes en tol mundu. El númberu esactu d'especies ye daqué en discutiniu. Na so mayoría son búhos pequeños, nocherniegos, que s'alimenten principalmente d'inseutos grandes y otres pequeñes preses.
El nome xenéricu común encamentáu pola Sociedá Española d'Ornitoloxía (SEO) ye "miagón".[2] Nel casu de les especies suramericanes utilízase tamién el nome común "caburé", ente que "tecolote" suel ser utilizáu en Méxicu y dellos países centroamericanos.
Esiste un ciertu desalcuerdu sobre les especies que conformen el xéneru Glaucidium. El númberu d'especies varia conforme al autor(ye): Sibley y Monroe (1990, 1993) 24; Howard y Moore (2003) 26; Clements (2007) 20; Global Owl Project (2008) 34; Bird Life International (2008) 28; Avibase (2008) 35. Anguaño ITIS reconoz 26 especies.[1]
Indícase primero'l nome científicu, depués los nomes comunes encamentaos pola SEO y los demás nomes rexonales o locales, y a la fin en cursiva'l nome común n'inglés.
La supuesta especie prehistórica ‘Glaucidium' dickinsoni ye reconocida agora como un Athene cunicularia, probablemente una paleosubespecie providentiae. Güesos d'un Glaucidium non determináu atopáronse en depósitos del Pliocenu tardíu en Polonia.[18]
.N'inglés:
Esta páxina forma parte del wikiproyeutu Aves, un esfuerciu collaborativu col fin d'ameyorar y organizar tolos conteníos rellacionaos con esti tema. Visita la páxina d'alderique del proyeutu pa collaborar y facer entrugues o suxerencies. Glaucidium ye un xéneru de búhos pigmeos incluyíos na familia Strigidae del orde Strigiformes. El xéneru inclúi alredor de 26 a 35 especies distribuyíes en tol mundu. El númberu esactu d'especies ye daqué en discutiniu. Na so mayoría son búhos pequeños, nocherniegos, que s'alimenten principalmente d'inseutos grandes y otres pequeñes preses.
Ar c'haouenned korr(Daveoù a vank) eo an evned-preizh bihan a ya d'ober ar genad Glaucidium, krouet e 1826 gant an naturour alaman Friedrich Boie (1789-1870).
Tregont spesad kaouenned-korr a ya d'ober ar genad :
C'hwec'h isspesad ha daou-ugent (46) en holl.
a vo kavet e Wikimedia Commons.
Ar c'haouenned korr(Daveoù a vank) eo an evned-preizh bihan a ya d'ober ar genad Glaucidium, krouet e 1826 gant an naturour alaman Friedrich Boie (1789-1870).
Glaucidium és un gènere d'ocells de la família dels estrígids (Strigidae).
Aquest gènere està format per 32 espècies:
Die Sperlingskäuze (Glaucidium) sind eine Gattung der Eigentlichen Eulen (Strigidae). Die Gattung enthält etwa 30 Arten, die weltweit verbreitet sind. Es handelt sich um meist kleine Eulen. Die meisten Sperlingskauz-Arten sind nachtaktiv und jagen vor allem große Insekten und andere kleine Beutetiere. In Mitteleuropa lebt nur der namensgebende Sperlingskauz (Glaucidium passerinum).
Die folgende Liste stellt die einzelnen Arten der Sperlingskäuze vor.
Die Sperlingskäuze (Glaucidium) sind eine Gattung der Eigentlichen Eulen (Strigidae). Die Gattung enthält etwa 30 Arten, die weltweit verbreitet sind. Es handelt sich um meist kleine Eulen. Die meisten Sperlingskauz-Arten sind nachtaktiv und jagen vor allem große Insekten und andere kleine Beutetiere. In Mitteleuropa lebt nur der namensgebende Sperlingskauz (Glaucidium passerinum).
De Dwerchûlen (Glaucidium) binne in skaai yn de famylje fan de Ulefûgels. Der binne likernôch 33 soarten dwerchûlen, mar oer it presize tal binne ferskillende gedachten.
De Dwerchûlen (Glaucidium) binne in skaai yn de famylje fan de Ulefûgels. Der binne likernôch 33 soarten dwerchûlen, mar oer it presize tal binne ferskillende gedachten.
Pygmy owls are members of the genus Glaucidium. They belong to the typical owl family, Strigidae. The genus consists of 29 species distributed worldwide. These are mostly small owls, and some of the species are called "owlets". Most pygmy owl species are nocturnal and they mainly hunt large insects and other small prey.
The genus Glaucidium was introduced in 1826 by the German zoologist Friedrich Boie.[1] The type species was designated as the Eurasian pygmy owl by George Robert Gray in 1840.[2][3] The genus name is from Ancient Greek glaukidion meaning "little owl" or "owlet". It is diminutive of glaux meaning "owl".[4]
A molecular phylogenetic study of the owls published in 2019 found that the widely distributed northern hawk-owl (Surnia ulula) is sister to the genus Glaucidium.[5]
The genus contains 29 living species:[6]
Kurochkin's pygmy owl (Glaucidium kurochkini) is a fossil species known from the La Brea Tar Pits that likely went extinct during the Quaternary extinction. The supposed prehistoric species "Glaucidium" dickinsoni is now recognized as a burrowing owl, probably a paleosubspecies providentiae. Bones of an indeterminate Glaucidium have been recovered from Late Pliocene deposits in Poland.[7] Fossil material belonging to a new species of Glaucidium was described in 2020 as G. ireneae. The fossils were recovered from Pliocene/Pleistocene transitional strata in South Africa.[8]
Guatemalan pygmy owl (left) and red-chested owlet (right); illustration by Keulemans, 1875 
Ferruginous pygmy owl Pygmy owls are members of the genus Glaucidium. They belong to the typical owl family, Strigidae. The genus consists of 29 species distributed worldwide. These are mostly small owls, and some of the species are called "owlets". Most pygmy owl species are nocturnal and they mainly hunt large insects and other small prey.
La Nanaj strigoj aŭ strigetoj estas membroj de la genro Glaucidium de la familio de Strigedoj (la strigoj) de la ordo de Strigoformaj. Kelkaj el la specioj estas nomitaj "strigetoj". La preciza nombro de la specioj estas iom pridisputata.
La supozita prahistoria specio "Glaucidium" dickinsoni estas nuntempe agnoskita kiel iu kuniklostrigo, probable paleosubspecio providentiae (provizore). Ostoj de nedifinitaj Glaucidium estis malkovritaj el kuŝajoj de malfrua Plioceno en Pollando (Mlíkovský 2002).
La Nanaj strigoj aŭ strigetoj estas membroj de la genro Glaucidium de la familio de Strigedoj (la strigoj) de la ordo de Strigoformaj. Kelkaj el la specioj estas nomitaj "strigetoj". La preciza nombro de la specioj estas iom pridisputata.
Glaucidium es un género de aves estrigiforme perteneciente a la familia Strigidae. El género incluye 30 especies de mochuelos distribuidas por América, Eurasia y África. En su mayoría son búhos de pequeño tamaño, nocturnos, que se alimentan principalmente de insectos grandes y otras presas pequeñas.
El nombre genérico común recomendado por la Sociedad Española de Ornitología (SEO) es «mochuelo».[2] En el caso de las especies sudamericanas se utiliza también el nombre común caburé, mientras que tecolote suele utilizarse en México y algunos países centroamericanos.
El género se compone de 30 especies según el Congreso Ornitológico Internacional v 8.2 (2018) 30.[3] Se indica primero el nombre científico, luego los nombres comunes recomendados por la SEO y los demás nombres regionales o locales:
La supuesta especie prehistórica ‘Glaucidium’ dickinsoni ahora se considera como un Athene cunicularia, probablemente una paleosubespecie providentiae. Huesos de un Glaucidium no determinado se han encontrado en depósitos del Plioceno tardío en Polonia.[14]
Glaucidium es un género de aves estrigiforme perteneciente a la familia Strigidae. El género incluye 30 especies de mochuelos distribuidas por América, Eurasia y África. En su mayoría son búhos de pequeño tamaño, nocturnos, que se alimentan principalmente de insectos grandes y otras presas pequeñas.
Värbkakk (Glaucidium) on kakuliste seltsi ja kaklaste sugukonda kuuluv lindude perekond.
Glaucidium Strigidae familiako generoa da. Surnia generoarekin talde parafiletiko bat osatzen du.[1][2]
Glaucidium Strigidae familiako generoa da. Surnia generoarekin talde parafiletiko bat osatzen du.
Varpuspöllöt (Glaucidium) on pöllöjen heimoon kuuluva lintusuku.
Varpuspöllöt (Glaucidium) on pöllöjen heimoon kuuluva lintusuku.
Glaucidium est un genre d'oiseaux qui portent le nom normalisé de chevêchette.
Selon la classification de référence du Congrès ornithologique international (version 5.1, 2015)[1] :
Glaucidium est un genre d'oiseaux qui portent le nom normalisé de chevêchette.
Ulchabhán beag atá dúchasach do Mheiriceá Thuaidh is Theas, an Eoraip, agus an Áise. Áitríonn sé coillearnach agus neadaíonn i bpoill.
Glaucidium Boie, 1826 è un genere di uccelli rapaci della famiglia degli Strigidi.[1]
Il genere comprende le seguenti specie:[1]
Žvirblinės pelėdos, arba mažosios pelėdos (lot. Glaucidium, vok. Sperlingskäuze) – pelėdinių (Strigidae) šeimos paukščių gentis.
Pasaulyje gyvena apie 30 rūšių. Lietuvoje aptinkama vienintelė rūšis – žvirblinė pelėda (Glaucidium passerinum), kuri įrašyta į Lietuvos raudonąją knygą.
Žvirblinės pelėdos, arba mažosios pelėdos (lot. Glaucidium, vok. Sperlingskäuze) – pelėdinių (Strigidae) šeimos paukščių gentis.
Pasaulyje gyvena apie 30 rūšių. Lietuvoje aptinkama vienintelė rūšis – žvirblinė pelėda (Glaucidium passerinum), kuri įrašyta į Lietuvos raudonąją knygą.
Apodziņi, apodziņu ģints (Glaucidium) ir pūčveidīgo (Strigiformes) putnu ģints, kas pieder pūču dzimtai (Strigidae). Apodziņu ģintī ir 30 mūsdienās dzīvojošas sugas.[1] Tās ir plaši izplatītas Amerikā, Eirāzijā un Āfrikā.[1][2] Lielākā sugu dažādība sastopama Amerikā.[1]
Latvijā sastopama viena apodziņu ģints suga — apodziņš (Glaucidium passerinum).[3]
Apodziņi ir ļoti maza auguma pūču dzimtas putni ar kompaktu ķermeni, apaļu galvu un īsu knābi. Tiem nekad nav ausu pušķi. Acis ir dzeltenas, nāsu paugurs labi izcelts, nāsis apaļas. Spārni īsi, noapaļoti. Nagi gari un relatīvi ļoti spēcīgi, ņemot vērā apodziņu nelielo augumu.[4][5] Vairums sugu ir aktīvi nakts laikā, barojas galvenokārt ar lieliem kukaiņiem un citiem maziem dzīvniekiem.
Apodziņu ģints (Glaucidium)[1]
Apodziņi, apodziņu ģints (Glaucidium) ir pūčveidīgo (Strigiformes) putnu ģints, kas pieder pūču dzimtai (Strigidae). Apodziņu ģintī ir 30 mūsdienās dzīvojošas sugas. Tās ir plaši izplatītas Amerikā, Eirāzijā un Āfrikā. Lielākā sugu dažādība sastopama Amerikā.
Latvijā sastopama viena apodziņu ģints suga — apodziņš (Glaucidium passerinum).
Glaucidium is een geslacht van vogels uit de familie uilen (Strigidae). Het geslacht telt 30 soorten.[1]
De volgende soorten zijn bij het geslacht ingedeeld:[1]
Glaucidium is een geslacht van vogels uit de familie uilen (Strigidae). Het geslacht telt 30 soorten.
Slekt Glaucidium
Wikimedia Commons har multimedia som gjeld: Glaucidium Slekt Glaucidium
Sporveugle, Glaucidium passerinum, Eurasian Pygmy-Owl, LC, Linné, 1758 Janusugle, Glaucidium brodiei, Collared Owlet, LC, Burton, 1836 Savanneugle, Glaucidium perlatum, Pearl-spotted Owlet, LC, Vieillot, 1818 Gnomugle, Glaucidium gnoma, Northern Pygmy-Owl, LC, Wagler, 1832 Costaricaugle, Glaucidium costaricanum, Costa Rican Pygmy-Owl, LC, Robbins & Stiles, 1999 Neblinaugle, Glaucidium nubicola, Cloud-forest Pygmy-Owl, VU, Robbins & Stiles, 1999 Oreadeugle, Glaucidium jardinii, Andean Pygmy-Owl, LC, Bonaparte, 1855 Yungasugle, Glaucidium bolivianum, Yungas Pygmy-Owl, LC, König, 1991 Vetteugle, Glaucidium parkeri, Subtropical Pygmy-Owl, LC, Robbins & Howell, 1995 Oskehovudugle, Glaucidium griseiceps, Central American Pygmy-Owl, LC, Sharpe, 1875 Tamaulipasugle, Glaucidium sanchezi, Tamaulipas Pygmy-Owl, LC, Lowery & Newman, 1949 Colimaugle, Glaucidium palmarum, Colima Pygmy-Owl, LC, Nelson, 1901 Jungelugle, Glaucidium hardyi, Amazonian Pygmy-Owl, LC, Vielliard, 1990 Pernambucougle, Glaucidium mooreorum, Pernambuco Pygmy-Owl, CR, Silva, Coelho & Gonzaga, 2002 Knøttugle, Glaucidium minutissimum, Least Pygmy-Owl, LC, Wied, 1821 Øgleugle, Glaucidium brasilianum, Ferruginous Pygmy-Owl, LC, Gmelin, 1788 Skjelgranugle, Glaucidium nana, Austral Pygmy-Owl, LC, King, 1828 Peruugle, Glaucidium peruanum, Peruvian Pygmy-Owl, LC, König, 1991 Kubaugle, Glaucidium siju, Cuban Pygmy-Owl, LC, d'Orbigny, 1839 Gråhovudugle, Glaucidium tephronotum, Red-chested Owlet, LC, Sharpe, 1875 Skarabidugle, Glaucidium sjostedti, Sjostedt's Owlet, LC, Reichenow, 1893 Orientgaukugle, Glaucidium cuculoides, Asian Barred Owlet, LC, Vigors, 1831 Javagaukugle, Glaucidium castanopterum, Javan Owlet, LC, Horsfield, 1821 Indiaugle, Glaucidium radiatum, Jungle Owlet, LC, Tickell, 1833 Singalesarugle, Glaucidium castanotum, Chestnut-backed Owlet, NT, Blyth, 1846 Dvergugle, Glaucidium capense, African Barred Owlet, LC, Smith, 1834 Pygméugle, Glaucidium castaneum, Chestnut Owlet, LC, Neumann, 1893 Tutsiugle, Glaucidium albertinum, Albertine Owlet, VU, Prigogine, 1983Glaucidium er en slekt i uglefamilien (Strigidae), som grupperes i underfamilien Surniinae (svaleugler). Artene er blant de minste uglene. Kun spurveugle (G. passerinum) finnes i Norge.
Glaucidium er en slekt som består 21 arter, hvorav 16 arter sorteres i underslekten Phalaenopsis. Inndelingen av slekten følger Taxonomy in Flux[1] og er i hovedsak basert på Wink et al. (2008)[2] og Fuchs et al. (2008b)[3].
Norske navn på artene følger Norsk navnekomité for fugl og er i henhold til Syvertsen et al. (2008).[4] Norske navn i parentes er ikke offentlige navn.
Denne ornitologirelaterte artikkelen er foreløpig kort eller mangelfull, og du kan hjelpe Wikipedia ved å utvide den. Glaucidium er en slekt i uglefamilien (Strigidae), som grupperes i underfamilien Surniinae (svaleugler). Artene er blant de minste uglene. Kun spurveugle (G. passerinum) finnes i Norge.
Multimedia w Wikimedia Commons Glaucidium – rodzaj ptaka z rodziny puszczykowatych (Strigidae).
Rodzaj obejmuje gatunki występujące w Eurazji, Afryce i Ameryce[7].
Długość ciała 13–25 cm; masa ciała samców 45–176 g, samic 50–240 g; rozpiętość skrzydeł 34–45 cm[8][9].
Do rodzaju należą następujące gatunki[15]:
Glaucidium – rodzaj ptaka z rodziny puszczykowatych (Strigidae).
Glaucidium é um gênero de coruja da família Strigidae. Popularmente são chamadas de caburés ou mochos.
O gênero Glaucidium é parafilético em relação ao Surnia.[1]
O número de espécies do gênero Glaucidium varia conforme os autores: Sibley e Monroe (1990, 1993) 24; Howard e Moore (2003) 26; Konig Owls of the World 34, Bird Life International/IUCN (2012) 28, Congresso Ornitológico Internacional (2013) 29.
Outras espécies foram reconhecidas como distintas por Sibley & Monroe (1990;1993), Glaucidium ridgwayi (Sharpe, 1875), Glaucidium ngamiense (Roberts, 1932) e Glaucidium scheffleri (Neumann, 1911).
Glaucidium é um gênero de coruja da família Strigidae. Popularmente são chamadas de caburés ou mochos.
Glaucidium (po slovensky kuvičok)[1] je rod malých sov z čeľade sovovitých s guľatými hlavami a žltými očami u ktorého rozoznávame 25[2] - 32 druhov. Pri vyrušení dokážu meniť postoj operenie, pritiahnu perie, zúžia tak veľkosť tela a na hlave im odstávajú pritom do strán "uši". Mnohé druhy dokážu dvíhať chvost i kývať s ním do strán.[2] V zadnej časti hlavy majú na operení fľaky pripomínajúce oči ("okcipitálna tvár"). Ich význam sa vysvetľuje tak, že môžu tak zastrašiť blížiaceho sa predátora a vyvolávajú aj pocit neustálej ostražitosti. Prítomnosť okcipitálnej tváre je typickým znakom rodu Glaucidium a práve jej chýbanie bol jeden z dôvodov preradenia do rodu Taenioglaux.[2] Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje len jeden druh: kuvičok vrabčí.[3]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Glaucidium
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Glaucidium
Glaucidium (po slovensky kuvičok) je rod malých sov z čeľade sovovitých s guľatými hlavami a žltými očami u ktorého rozoznávame 25 - 32 druhov. Pri vyrušení dokážu meniť postoj operenie, pritiahnu perie, zúžia tak veľkosť tela a na hlave im odstávajú pritom do strán "uši". Mnohé druhy dokážu dvíhať chvost i kývať s ním do strán. V zadnej časti hlavy majú na operení fľaky pripomínajúce oči ("okcipitálna tvár"). Ich význam sa vysvetľuje tak, že môžu tak zastrašiť blížiaceho sa predátora a vyvolávajú aj pocit neustálej ostražitosti. Prítomnosť okcipitálnej tváre je typickým znakom rodu Glaucidium a práve jej chýbanie bol jeden z dôvodov preradenia do rodu Taenioglaux. Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje len jeden druh: kuvičok vrabčí.
od 30 do 35, glej besedilo.
Glaucidium je rod pritlikavih sov, ki pripadajo družini pravih sov (Strigidae).
Domnevno prazgodovinska vrsta "Glaucidium" dickinsoni je sedaj priznana kot Athene cunicularia (kunčja sova) [1]
Glaucidium je rod pritlikavih sov, ki pripadajo družini pravih sov (Strigidae).
Sparvugglor (Glaucidium) är ett stort släkte med fåglar i familjen ugglor inom ordningen ugglefåglar.[1] Släktet återfinns på alla kontinenter utom Australien och Antarktis. Antalet nu levande arter i släktet är mellan 26 och 31 beroende på auktoritet. Dock visar DNA-studier att släktet är parafyletiskt visavi hökuggla i släktet Surnia.[2][3] Vilka arter som troligen behöver flyttas till ett nytt släkte framgår av nedanstående lista.
Wikimedia Commons har media som rör Glaucidium.
Sparvugglor (Glaucidium) är ett stort släkte med fåglar i familjen ugglor inom ordningen ugglefåglar. Släktet återfinns på alla kontinenter utom Australien och Antarktis. Antalet nu levande arter i släktet är mellan 26 och 31 beroende på auktoritet. Dock visar DNA-studier att släktet är parafyletiskt visavi hökuggla i släktet Surnia. Vilka arter som troligen behöver flyttas till ett nytt släkte framgår av nedanstående lista.
Sparvuggla (G. passerinum) Orientsparvuggla (G. brodiei) Pärlsparvuggla (G. perlatum) Mexikansk sparvuggla (G. gnoma) Trollsparvuggla (G. [g.] californicum) – urskiljs som egen art av IOC och Birdlife Guatemalasparvuggla (G. [g.] cobanense) – urskiljs som egen art av IOC och Birdlife Californiasparvuggla (G. [g.] hoskinsii) – urskiljs som egen art av IOC och Birdlife Costaricasparvuggla (G. costaricanum) Molnskogssparvuggla (G. nubicola) Andinsk sparvuggla (G. jardinii) Yungassparvuggla (G. bolivianum) Subtropisk sparvuggla (G. parkeri) Centralamerikansk sparvuggla (G. griseiceps) Tamaulipassparvuggla (G. sanchezi) Colimasparvuggla (G. palmarum) Amazonsparvuggla (G. hardyi) Pernambucosparvuggla (G. mooreorum) Dvärgsparvuggla (G. minutissimum) Rostsparvuggla (G. brasilianum) "Tucumansparvuggla" (G. [b.] tucumanum) – urskiljs som egen art av Birdlife International, officiellt svenskt trivialnamn saknas Magellansparvuggla (G. nana) Perusparvuggla (G. peruanum) Kubasparvuggla (G. siju) Rödbröstad sparvuggla (G. tephronotum) Sjöstedtsparvuggla (G. sjostedti) Göksparvuggla (G. cuculoides) – bör troligen flyttas till släktet Taenioglaux Javasparvuggla (G. castanopterum) – bör troligen flyttas till släktet Taenioglaux Indisk sparvuggla (G. radiatum) – bör troligen flyttas till släktet Taenioglaux Ceylonsparvuggla (G. castanotum) – bör troligen flyttas till släktet Taenioglaux Akaciasparvuggla (G. capense) – bör troligen flyttas till släktet Smithiglaux "Kastanjesparvuggla" (G. [c.] castaneum) – urskiljs som egen art av Clements et al. 2014, officiellt svenskt trivialnamn saknas Albertinesparvuggla (G. albertinum) – bör troligen flyttas till släktet SmithiglauxСи́чик-горобе́ць (Glaucidium) — рід птахів родини Совові ряду Совоподібні.
До нього належать найменші представники ряду з загальною довжиною від 12 до 25 см. Найдрібніші сичики-горобці мешкають у західній півкулі; у східній півкулі зустрічаються види з більшими розмірами. У сичиків-горобців маленька заокруглена голова з невеликими очима, круто загнутим коротким дзьобом. Крила короткі та заокруглені, хвіст відносно довгий, становить близько 2/3 довжини крила. Цівка вкрита пір'ям, пальці у більшості видів вкриті щетинкоподібними пір'їнами. Відносний розмір лап дуже великий, що пов'язано з тим, що ці птахи — дуже активні хижаки, нападають на здобич розміром з них самих. Багато видів диморфні та зустрічаються у сірувато-бурій та рудуватій варіаціях. Ведуть нічний, присмерковий та навіть денний спосіб життя. Живляться сичики-горобці ссавцями, дрібними птахами, ящірками, комахами. Гнізд не будують, відкладають яйця — частіше за все 3-4 — в природних та штучних дуплах.
Осілі, але ті, які гніздяться у горах, здійснюють у поза гніздовий період кочівлі.
Більшість видів поширені у жарких країнах, небагато — у помірному кліматі.
Найбільш північний вид, який також зустрічається в Україні — сичик-горобець (Glaucidium passerinum).
Це незавершена стаття з орнітології.Си́чик-горобе́ць (Glaucidium) — рід птахів родини Совові ряду Совоподібні.
Chi Cú vọ (Glaucidium) là một chi chim trong họ Strigidae.[1] Bao gồm khoảng 30 loài chim cú nhỏ, không có túm lông kiểu "tai" đặc trưng của Cú mèo, với đầu tròn, mắt vàng, lông mày trắng. Kích thước 13–28 cm chiều dài, cân nặng 45-240 gram
Chi Cú vọ (Glaucidium) là một chi chim trong họ Strigidae. Bao gồm khoảng 30 loài chim cú nhỏ, không có túm lông kiểu "tai" đặc trưng của Cú mèo, với đầu tròn, mắt vàng, lông mày trắng. Kích thước 13–28 cm chiều dài, cân nặng 45-240 gram
Воробьиные сычи, или сычи-воробьи[1], или сычики[2](лат. Glaucidium) — род птиц семейства совиные.
Характеризуются маленьким размером тела, короткими крыльями и длинным хвостом. Лицевой диск развит слабо, «ушек» нет, глаза небольшие с желтой радужиной, клюв светлый. Верхняя часть тела обычно буроватого или ржавчатого цвета, покрытая светлыми отметинами или более тёмными поперечными полосами, нижняя — светлая, с продольными или поперечными полосками. На крыльях и хвосте также есть контрастные полоски или светлые пятна. Для сидящей на присаде птицы характерна манера подергивать хвостом в вертикальной плоскости. Обитают в самых различных биотопах — от тайги до пустынь и тропических лесов. Встречаются на всех континентах, кроме Австралии, особенно много близких видов живет в Южной и Центральной Америке; в тропиках Старого Света видов меньше, но они более разнообразны. В России обитает один вид — воробьиный сыч.
рыжий воробьиный сыч населяет Американский континент от США до Аргентины
Glaucidium costaricanum эндемик Коста-Рики и Панамы
кукушковый воробьиный сыч живёт в Южной Азии
Glaucidium hardyi из Южной Америки
Glaucidium jardinii из Южной Америки
жемчужный воробьиный сыч населяет Африку
джунглевый воробьиный сыч из Южной Азии
кубинский воробьиный сыч эндемик Кубы
воробьиный сыч-гном населяет Северную и Центральную Америку
капский воробьиный сыч населяет Африку
Glaucidium nana эндемик Чили
Это заготовка статьи по орнитологии. Вы можете помочь проекту, дополнив её. Воробьиные сычи, или сычи-воробьи, или сычики(лат. Glaucidium) — род птиц семейства совиные.
Характеризуются маленьким размером тела, короткими крыльями и длинным хвостом. Лицевой диск развит слабо, «ушек» нет, глаза небольшие с желтой радужиной, клюв светлый. Верхняя часть тела обычно буроватого или ржавчатого цвета, покрытая светлыми отметинами или более тёмными поперечными полосами, нижняя — светлая, с продольными или поперечными полосками. На крыльях и хвосте также есть контрастные полоски или светлые пятна. Для сидящей на присаде птицы характерна манера подергивать хвостом в вертикальной плоскости. Обитают в самых различных биотопах — от тайги до пустынь и тропических лесов. Встречаются на всех континентах, кроме Австралии, особенно много близких видов живет в Южной и Центральной Америке; в тропиках Старого Света видов меньше, но они более разнообразны. В России обитает один вид — воробьиный сыч.
約26[1] -35種，見文。
鵂鶹屬（學名：Glaucidium）屬於鴟鴞科，該屬以下約有26至35種，大部份為小型猛禽。此屬諸鳥又名鵋䳢、雒、䳤（音同“鱉”）。
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.png){kind=small}
_on_branch.jpg)
_in_tree.jpg)
_in_tree.jpg)
.jpg)
