Smrekovec (Larix) je rod drevín z čeľade borovicovité. Zahŕňa 10-14 druhov, ktoré sú rozšírené prevažne v miernom a boreálnom podnebnom pásme severnej pologule.
Ide o dlhoveké, jednodomé, pomerne rýchlo rastúce, 15-50 metrov vysoké ihličnaté stromy s rovným priebežným kmeňom a rovnovážne odstávajúcimi alebo prevísajúcimi vetvami v nepravidelných praslenov. Vetvy sú dvojakého typu predlžovací (auxiblasty) a skrátené (brachyblasty), nesúce ihlice a šišky. Silná borka je v starobe hlboko rozpukaná, červenohnedej farby. Sprvu guľovito rastúci koreň sa čoskoro rozvetvuje na silné postranné korene, ktoré smrekovec dobre ukotvujú v pôde. Ako prevažná väčšina iných drevín využíva mykorízu (ektomykoríza).[1]
Mäkké a tenké ihlice vyrastajúce na čerstvých letorastoch jednotlivo, na dvojročných a starších vetvách po zväzočkoch z brachyblasty. Ihlice sú ploché, u väčšiny druhov sviežo svetlozelené, na rube či obojstranne kýlnaté a majú dva článkované živicové kanáliky. Na jeseň sa farbia zlatožltej a opadávajú.[2]
Šuška sa vytvára z púčikov na konci brachyblasty. Samčie sú previsnuté, žlté, samičie vzpriamené, ružové či červené, vzácne aj zelené alebo biele. Dozrievajú zvyčajne toho istého roku v okrúhle, vajcovité alebo kužeľovito ružičkové nerozpadavé šišky, ktoré na strome vytrvávajú niekoľko rokov.[2][3]
Smrekovec je silne svetlomilný strom pionierskeho charakteru (tj. Osídľuje doteraz voľné nezalesnené miesta). V zapojenom poraste sa v konkurencii ostatných drevín kvôli svojim vysokým nárokom na svetlo nepresadzuje, nezmlazuje sa a z porastov časom mizne. Je veľmi tolerantní k nízkym teplotám; v Ázii a Severnej Amerike tvorí arktickú hranicu lesa (smrekovec dahurský je považovaný za najsevernejšie rastúci strom vôbec, na Tajmýrskom polostrove na Sibíri zasahuje až za 72. rovnobežku; viac na sever už rastú iba ojedinele krovité brezy) .[2]
Na pôdu príliš náročné nie je, vyhovuje mu skôr hlbšie hlinité, aspoň stredne vlhké pôdy, dokáže však prežiť aj na chudobných štrkovitých substrátoch, ak nie sú príliš suché. Všetky druhy smrekovca sú vápnomilné.[1]
Smrekovec sa prirodzene vyskytuje jednak v nížinných boreálnych lesoch Aljašky, Kanady a Ruska, jednak v stredných a vyšších polohách hôr mierneho pásma, ako sú Alpy, Mongolsko, severovýchodná Čína, južná Kórea alebo centrálne Japonsko. Do vysokých polôh šplhá v čínskych častiach Himalájí. V Amerike areál ich výskytu zahŕňa severovýchod USA a strednú časť Skalistých hôr.[4] Ako cenené hospodárske dreviny sú pestované aj mimo prirodzeného pohybu.
Centrom druhového bohatstva rodu je východná až severovýchodnej Ázie.[2]
Rod Larix patrí spolu so svojím sesterskými taxónonmi Douglaska (Pseudotsuga) a Cathaya do podčeľade Laricoideae. Tradične býval rozdeľovaný na dve podskupiny, a to podľa dĺžky podporných šupín v šiškách na sekcii Larix (krátke, nevyčnievajúci) a Multiseriales (dlhé, vyčnievajúce).[4] Neskôr bol rod rozčlenený geneticky (Gernandt & amp; Liston 1999) a geograficky na smrekovce Starého sveta a Nového sveta.[5] Uvádza sa na 20 rôznych taxónov smrekovca; vzhľadom k možnostiam kríženia a rozsiahlym kultiváciam sú hranice medzi druhmi a variantmi v rámci rodu niekedy nejasné a počet taxónov považovaných za samostatný druh sa v rôznych poňatiach líši.
Smrekovce Starého sveta
Smrekovce Nového sveta
Smrekovec je cenený v lesnom hospodárstve pre svoje tvrdé, pevné a odolné drevo. Býva tiež vysadený ako okrasná drevina, atraktívny predovšetkým jesenným sfarbením, ďalej jemnou sviežo zelenú textúrou v letných mesiacoch a drobnými vytrvávajícími šiškami.[1] Smrekovec japonský je populárnym materiálom pre pestovanie bonsajov.[4]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Modřín na českej Wikipédii.
Smrekovec (Larix) je rod drevín z čeľade borovicovité. Zahŕňa 10-14 druhov, ktoré sú rozšírené prevažne v miernom a boreálnom podnebnom pásme severnej pologule.