nomes no trilho de navegação
Bolehlav škvrnitý (lat. Conium maculatum) je prudko jedovatá dvojročná krytosemenná rastlina, patriaca do čeľade mrkvovité (Apiaceae). Prirodzene sa vyskytuje v Európe a severnej Afriky, každopádne sa vyskytuje aj mimo tohto územia v častiach Severnej a Južnej Ameriky a taktiež častiach Austrálie a západnej Ázie[1][2][3], kam bola táto rastlina dovezená a udomácnila sa tam. V 12 štátoch USA sa táto rastlina považuje za invázny druh.[4]
Bolehlav škvrnitý dorastá do výšky 1,5 až 2,5 m. Má zelenú dutú byľ, ktorá má zvyčajne na spodnej polovici červeno-fialovú škvrnu. Listy sú trojito perovito zložené, dlhé môžu byť až 50 cm a široké až 40 cm[5] a majú približne trojuholníkový tvar. Kvety sú malé a biele, a majú 5 lupeňov. Na žiadnej z častí rastliny sa nenachádzajú trichómy.
Vyskytuje sa na vlhkých miestach[6], ako napríklad pri potokoch, prameňoch a ostatných vodných plochách. Vyskytujú sa však aj na suchších miestach ako napríklad na okraji ciest, na okraji hospodárskych polí a rumoviskách.[1]
Bolehlav škvrnitý je jedovatý pre ľudí aj zvieratá. Najčastejšie sa však vyskytujú otravy zvierat, ktoré najčastejšie zjedia voľne rastúce rastliny pri pasení sa.
Obsahuje viacero piperidínových alkaloidov ako koniín, N-metylkoniín, konhydrín a pseudokonhydrín[1][7][8][9], pričom najviac zastúpený z nich je koniín.
Koniín je z hľadiska svojej štruktúry chemicky podobný nikotínu.[1][10] Preto priamo pôsobí na Centrálnu nervovú sústavu inhibíciou nikotínových acetylcholínových receptorov, čo spôsoboje svalovú paralýzu, ktorá ovplyvňuje aj dýchacie svaly. Smrť nakoniec nastane udusením. Otrava sa podobá otrave kurare, t.j. paralýza postupuje od nôh smerom hore. Smrti sa dá predísť podávaním umelého dýchania až kým sa účinky jedu nevytratia (približne za 48 - 72 hodín po otrave).[1]
Okrem účinkov na CNS má toxické účinky aj na obličky, pričom u pacientov, ktorý zomreli na otravu bolehlavom bola zistená akútna tubulárna nekróza a rabdomyolýza. U istej časti pacientov bolo taktiež zistené akútne zlyhanie obličiek.[11] Toxicita pre obličky spočíva v zovretí zvieraču močového mechúra čo vedie k nahromadeniu moču.[12]
V starovekom grécku sa bolehlav škvrnitý používal na popravy odsúdených väzňov. Najznámejšia je poprava Sokrata, ktorého v roku 399 p. n. l. odsúdili za bezbožnosť a marenie výchovy aténskej mládeže.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bolehlav škvrnitý
Wikislovník ponúka heslo Bolehlav škvrnitý
Bolehlav škvrnitý (lat. Conium maculatum) je prudko jedovatá dvojročná krytosemenná rastlina, patriaca do čeľade mrkvovité (Apiaceae). Prirodzene sa vyskytuje v Európe a severnej Afriky, každopádne sa vyskytuje aj mimo tohto územia v častiach Severnej a Južnej Ameriky a taktiež častiach Austrálie a západnej Ázie, kam bola táto rastlina dovezená a udomácnila sa tam. V 12 štátoch USA sa táto rastlina považuje za invázny druh.
-Coniine_Structural_Formula_V.1.svg)
