Háčikohlavce (iné názvy: akantocefaly[1], tŕnistohlavce [2], tŕňohlavce [3]; lat. Acanthocephala) sú kmeň prvoústovcov.
Sú to endoparazitické červovité živočíchy, vpredu s krátkym chobotom s kutikulárnymi háčikmi a svalovým retraktorom; vďaka nemu je chobot pohyblivý a väčšinou vtiahnute1ný do hlavovej časti. Telo je pokryté tenkou kutikulou, pod ňou je epidermis syncytiálneho charakteru so systémom kanálikov, v ktorých prúdi hemolymfa. Táto sústava zrejme plní vyživovaciu funkciu, lebo tráviaca sústava vrátane úst a anusu úplne zaniká. Vylučovanie zabezpečujú protonefrídie. Háčikohlavce sú gonochoristy. Majú dosť zložité životné cykly so striedaním hostiteľov. Medzihostiteľom je článkonožec, v ňom sa vyvíja ostnatá larva (acanthella). Definitívnym hostiteľom je stavovec, ktorý sa môže nakaziť konzumáciou medzihostiteľa, ale aj iného napadnutého stavovca. Aj u háčikohlavcov pozorujeme eutéliu, hranice buniek však v dospelosti môžu zanikať a vzniká syncýtium (epidermis). Popísaných je asi 500 druhov tohto kmeňa, napr. háčikohlavec veľký (Macracanthorhynchus hirudinaceus), larva žije v larvách zlatoňov (Cetoniinae), dospelé jedince v čreve ošípaných, zriedka u človeka. Polymorphus minutus a Filicollis anatis prekonávajú životný cyklus Gammarus –» kačica alebo hus.
kmeň: háčikohlavce (Acanthocephala)
Háčikohlavce (iné názvy: akantocefaly, tŕnistohlavce , tŕňohlavce ; lat. Acanthocephala) sú kmeň prvoústovcov.