nomes no trilho de navegação
Ithaginis cruentus[1] a zo ur spesad evned eus ar c'herentiad Phasianidae.
Ar spesad nemetañ er genad Ithaginis an hini eo.
Anvet e voe Phasianus cruentus (kentanv) da gentañ-penn (e 1821) gant an naturour saoz Thomas Hardwicke (1756-1835).
Ar spesad a gaver an daouzek isspesad[2] anezhañ :
a vo kavet e Wikimedia Commons.
Ithaginis cruentus a zo ur spesad evned eus ar c'herentiad Phasianidae.
Ar spesad nemetañ er genad Ithaginis an hini eo.
Anvet e voe Phasianus cruentus (kentanv) da gentañ-penn (e 1821) gant an naturour saoz Thomas Hardwicke (1756-1835).
El faisà sagnant (Ithaginis cruentus) és un ocell de la família dels fasiànids (Phasianidae) que viu als boscos de coníferes fins als límits de la neu als Himàlaies, des del Nepal cap a l'est, a través del nord de l'Índia i sud del Tibet, fins a l'oest de la Xina i el nord-est de Birmània. És l'única espècie del gènere Ithaginis.
El faisà sagnant (Ithaginis cruentus) és un ocell de la família dels fasiànids (Phasianidae) que viu als boscos de coníferes fins als límits de la neu als Himàlaies, des del Nepal cap a l'est, a través del nord de l'Índia i sud del Tibet, fins a l'oest de la Xina i el nord-est de Birmània. És l'única espècie del gènere Ithaginis.
Aderyn a rhywogaeth o adar yw Ffesant waed (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: ffesantod gwaed) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Ithaginis cruentus; yr enw Saesneg arno yw Blood pheasant. Mae'n perthyn i deulu'r Ffesantod (Lladin: Phasianidae) sydd yn urdd y Galliformes.[1]
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn I. cruentus, sef enw'r rhywogaeth.[2] Mae'r rhywogaeth hon i'w chanfod yn Asia.
Caiff ei fagu er mwyn ei hela.
Mae'r ffesant waed yn perthyn i deulu'r Ffesantod (Lladin: Phasianidae). Dyma rai o aelodau eraill y teulu:
Rhestr Wicidata:
rhywogaeth enw tacson delwedd Ceiliog coedwig coch Gallus gallus Ceiliog coedwig gwyrdd Gallus varius
.jpg)
_Male.jpg)
Aderyn a rhywogaeth o adar yw Ffesant waed (sy'n enw benywaidd; enw lluosog: ffesantod gwaed) a adnabyddir hefyd gyda'i enw gwyddonol Ithaginis cruentus; yr enw Saesneg arno yw Blood pheasant. Mae'n perthyn i deulu'r Ffesantod (Lladin: Phasianidae) sydd yn urdd y Galliformes.
Talfyrir yr enw Lladin yn aml yn I. cruentus, sef enw'r rhywogaeth. Mae'r rhywogaeth hon i'w chanfod yn Asia.
Caiff ei fagu er mwyn ei hela.
Bažant krvavý (Ithaginis cruentus), je pták z čeledi bažantovitých, který žije v jižní Asii. V chovech se vyskytuje jenom výjimečně. Je zvyklý na chladný a čistý vzduch asijských hor.[2]
Délka těla kohouta bažanta krvavého se pohybuje v rozmezí 44 až 48 cm, což odpovídá malé drůbeži. Slípky jsou ještě o něco menší než kohouti. Délka těla leží v rozmezí 40 až 42 cm. Hmotnost bývá 410 až 620 gramů.
Peří bažanta krvavého je hebké. Ocas je tvořen čtrnácti ocasními pery. Zobák je krátký a zahnutý směrem dolů. Kůže okolo očí je oranžová a v období rozmnožování u kohouta jasně červená. Nohy jsou v poměru k tělu dlouhé a tlusté. Jejich barva je oranžová. Bažant krvavý má celkem jedenáct poddruhů, které jsou rozděleny do skupin podle barvy křídel.
Bažant krvavý žije v horách Nepálu, Sikkimu, severní Barmy, Tibetu a ve střední a jižní Číně. Bažanti preferují jehličnaté a smíšené lesy a křoviny v oblasti blízko sněžné čáry. Pohybují se v závislosti na ročním období. V létě jsou ve vyšší nadmořské výšce. S příchodem sněhu na podzim a v zimě se stěhují do níže položených oblastí.[3]
Bažant krvavý konzumuje pupeny, výhonky a listy listnatých stromů a jehličnanů, bambusové listí a trávu, lišejníky, mechy, bobule, semena a v létě i hmyz.
Hnízdí v období od poloviny dubna do června, přičemž nejvíce hnízd je vidět v květnu. Hnízdo bývá umístěno v trávě u paty bambusové houštiny, keřů jalovce a rododendronů, ale také v podrostu borového lesa. Slípka udělá mělké hnízdo, vyložené listím, kořínky a mechem. Naklade do něj 5 až 12 vajec. Inkubační doba trvá 27 až 29 dní.
V tomto článku byl použit překlad textu z článku Blutfasan na německé Wikipedii.
Obrázky, zvuky či videa k tématu bažant krvavý ve Wikimedia Commons
Bažant krvavý (Ithaginis cruentus), je pták z čeledi bažantovitých, který žije v jižní Asii. V chovech se vyskytuje jenom výjimečně. Je zvyklý na chladný a čistý vzduch asijských hor.
Der Blutfasan (Ithaginis cruentus) ist eine Art innerhalb der Familie der Fasanenartigen. Die Art ist der einzige rezente Vertreter der Gattung Ithaginis. Die Art kommt in mehreren Unterarten ausschließlich in Ostasien vor.
Das Männchen des Blutfasans erreicht eine Körperlänge von 44 bis 48 Zentimetern. Weibchen bleiben etwas kleiner und erreichen eine Körpergröße von 40 bis 42 Zentimetern. Sie wiegen zwischen 410 und 620 Gramm.
Das Gefieder ist sehr weich und beide Geschlechter weisen eine Federhaube auf, die beim Weibchen etwas kürzer ist. Der Schwanz ist für eine Fasanenart verhältnismäßig kurz. Er läuft stufenförmig aus und besteht aus 14 Schwanzfedern. Der kurze und stark nach unten gebogene Schnabel ist schwarz mit einer roten Basis. Die nackte Haut hinter den Augen ist rot und nimmt bei Männchen in der Fortpflanzungszeit eine leuchtend rote Farbe an. Die Läufe sind im Verhältnis zum Körper lang und kräftig gebaut. Ihre Farbe ist auffällig rot. Die Art kommt in elf Unterarten vor, die in eine grün- und eine rotgeflügelte Gruppe geteilt werden.
Der Blutfasan kommt im Westen Nepals bis in den Nordosten Indiens, Bhutan und den Nordwesten von Myanmar vor. Er findet sich außerdem in Tibet, in Yunnan und Gansu, Sichuan und Shaanxi. Der Lebensraum sind Wälder und Buschland in mittleren und hohen Höhenlagen. Im Sommerhalbjahr kommt er auf alpinen Matten oberhalb der Baumgrenze sowie in Wacholder-, Rhododendron-, Bambus- und Kiefernwäldern vor. Im Winter kommt er in niedrigere Höhenlagen herab.
Bisher sind zwölf Unterarten bekannt:[1]
Der Blutfasan (Ithaginis cruentus) ist eine Art innerhalb der Familie der Fasanenartigen. Die Art ist der einzige rezente Vertreter der Gattung Ithaginis. Die Art kommt in mehreren Unterarten ausschließlich in Ostasien vor.
चिलिमे नेपालमा पाइने एक प्रकारको चराको नाम हो । यसलाई अङ्ग्रेजीमा ब्लड फिजान्ट (Blood Pheasant) भनिन्छ ।
चिलिम ढुङ्गा : खोटाङ जिल्लाको फेदि गाबिस मा पर्ने यो चिलिम अति सुंदर छ
चिलिमे नेपालमा पाइने एक प्रकारको चराको नाम हो । यसलाई अङ्ग्रेजीमा ब्लड फिजान्ट (Blood Pheasant) भनिन्छ ।
चिल्मिआ (Blood pheasant) (Ithaginis cruentus) फ़ीज़ॅन्ट कुल का पक्षी है जो अपनी प्रजाति का इकलौता पक्षी है। यह भूटान, चीन, भारत, म्यानमार तथा नेपाल में मूलत: पाया जाता है।[2]
इसको नेपाली भाषा में चिल्मिआ, चिल्मे, स्क्रीमन तथा सेलमुंग कहा जाता है और सिक्किम में इसे समे, सेमो और सूमोंग फो के नामों से जाना जाता है।[3] हिन्दी भाषी प्रदेशों में इसकी उपलब्धता न होने के कारण इसका कोई हिन्दी नाम नहीं है। इसका अंग्रेज़ी नाम सम्भवत: इसलिए पड़ा है क्योंकि इसकी आँखों के चारों ओर सुर्ख लाल रंग की चौड़ी पट्टी होती है।
वसन्त ऋतु में यह चीड़ और जुनिपर (मोरपंख के सम्बन्धी पेड़) के कोपल खाता है और शरद ऋतु में यह इन्ही पेड़ों की कोपलें और फल खाता है।[3] अन्य पक्षी वैज्ञानिकों के मुताबिक इसके आहार में कीड़े-मकोड़े, बीज, छोटे फल इत्यादि सम्मिलित् हैं।[4]
यह पक्षी मध्य आकार के जंगली मुर्ग जितना होता है और १९ से २२ से. मी. तक होता है। इसकी पूँछ १६ से १८ से. मी. तक होती है। वज़न में यह ५०० से ६५० ग्राम तक का हो सकता है।[4]
यह पक्षी सिक्किम राज्य का राज पक्षी है।[5]
|archived by= की उपेक्षा की गयी (मदद); |accessdate= में तिथि प्राचल का मान जाँचें (मदद) |accessdate= में तिथि प्राचल का मान जाँचें (मदद) चिल्मिआ (Blood pheasant) (Ithaginis cruentus) फ़ीज़ॅन्ट कुल का पक्षी है जो अपनी प्रजाति का इकलौता पक्षी है। यह भूटान, चीन, भारत, म्यानमार तथा नेपाल में मूलत: पाया जाता है।
The blood pheasant (Ithaginis cruentus), also known as blood partridge, is the only species in genus Ithaginis of the pheasant family. It is a relatively small, short-tailed pheasant that is widespread and is fairly common in eastern Himalayas, ranging across India, Nepal, Bhutan, China, and northern Myanmar. Since the trend of the population appears to be slowly decreasing, the species has been evaluated as of least concern on the IUCN Red List in 2009.[1]
The blood pheasant was the national bird of the former Kingdom of Sikkim,[2] and remains the state bird of Sikkim.[3]
The blood pheasant has the size of a small fowl, about 17 in (43 cm) in length with a short, convex, very strong black bill, feathered between bill and eye, and a small crest of variously coloured feathers. The colour of the plumage above is dark ash, with white shafts, the coverts of the wings various tinged with green, with broad strokes of white through the length of each feather, the feathers of the chin deep crimson; on the breast, belly, and sides, feathers are lance-shaped, of various length, the tips green with crimson margins, collectively resembling dashes of blood scattered on the breast and belly. The tail consists of 12 subequal feathers, shafts white, rounded, the ends whitish, the coverts a rich crimson red.[4]
Both males and females have red feet and a distinct ring of bare skin around the eye that typically is crimson colored, but is orange in a few subspecies. Females are more uniformly colored, being overall dull brown and often with some gray to the nape. Although some of the subspecies that have been described are highly distinctive, others are not, and some variation appears to be clinal. Consequently, the number of valid subspecies is disputed, with various authorities recognizing between 11 and 15. They mainly vary in the plumage of the males, especially the amount of red or black to the throat, forehead, neck, chest and tail, and the presence or absence of rufous in the wings.[5]
Twelve subspecies have been described:[6]
Blood pheasants live in the mountains of Nepal, Sikkim, northern Myanmar, Tibet, and central and south-central China, where they prefer coniferous or mixed forests and scrub areas near the snowline. They move their range depending on the seasons, and are found at higher elevations during the summer. With snow increasing in fall and winter, they move to lower elevations.[5]
Unlike the common pheasant, the blood pheasant is monogamous.[7] Breeding season begins at the end of April when males begin their courtship by displaying in front of females by flying at each other breast-to-breast, biting wattles, or performing high leaps with kicks toward the other’s bill.[8] Mate choice by females depends on factors like tail length, length of the ear tufts, and the presence of black points in the wattle, but neither wattle size or color nor the brightness of the plumage affect the females' choice.[9]
The blood pheasant reaches sexual maturity in one year.[8] In early May, mature females begin nesting under paddy straw heaps surrounded by trees, in brush, small caves, or in tree holes near the ground.[10] They excavate shallow pot-like nests and line them with moss, pine needles, and feathers. The female lays 4-14 yellowish-white eggs with brown speckles, at intervals of two or three days. During the 27-33 days of egg incubation, the male is responsible for defending the territory against other male pheasants.[10]
The blood pheasant's distribution in inhospitable high‐elevation environments has required adaptation to hypoxia and high levels of ultraviolet radiation.[7]
Blood pheasants move with the snow line when foraging, feeding on moss, ferns, pine shoots, and lichens.
The species is currently classified as Least Concern on the IUCN Red List.[1] However, more than half the population is considered to be threatened by habitat loss and fragmentation, illegal hunting and human disturbance.[11] Much of the distribution range of pheasants in Southwest China overlaps with the habitat of the giant panda, and livestock grazing has become the most prevalent human disturbance across associated protection areas.[12] The blood pheasant's ground-nesting habits and relatively long incubation period make it especially vulnerable to trampling and habitat degradation by grazers.[11][13]
Kuser's Blood Partridge
Northern Blood Partridge
Sikhim Himalayan Blood Partridge
Himalayan Blood Partridge
The blood pheasant (Ithaginis cruentus), also known as blood partridge, is the only species in genus Ithaginis of the pheasant family. It is a relatively small, short-tailed pheasant that is widespread and is fairly common in eastern Himalayas, ranging across India, Nepal, Bhutan, China, and northern Myanmar. Since the trend of the population appears to be slowly decreasing, the species has been evaluated as of least concern on the IUCN Red List in 2009.
The blood pheasant was the national bird of the former Kingdom of Sikkim, and remains the state bird of Sikkim.
La Sanga fazano, Ithaginis cruentus, estas la unusola specio en la genro Ithaginis de la familio Fazanedoj. Ĝi havas 15 apartajn subspeciojn.
Tiu relative malgranda, mallongvosta fazano estas disvastigata kaj sufiĉe komuna en norda Suda Azio. Ĉar la tendenco de la populacio ŝajne estas nur malrapide malpliiĝanta, tiu specio estis pritaksata kiel Malplej Zorgiga fare de la IUCN en 2009.[1]
La Sanga fazano havas grandon de malgranda membro de la Galloanserae, ĉirkaŭ 43 cm longa kun mallonga conveksa, tre forta nigra beko, kun plumoj inter beko kaj okulo, kaj malgranda kresto de varikoloraj plumoj. La koloro de la plumaro supre estas malhelgriza, kun blankaj fajnaj strioj (bordoj), la flugilkovriloj montras variajn verdecan nuancojn, kun pli larĝaj strioj de blanko tra la tuta longo de ĉiu plumo; la plumoj de la mentono estas tre ruĝaj; en la brusto, ventro kaj flankoj la plumoj estas lanĉoformaj, de variaj longoj, kun verdaj pintoj kaj ruĝaj bordoj, kolektive similaj al makuloj de sango disaj en brusto kaj ventro, kio nomigas la specion per simileco al sango kaj en la komuna nomo kaj en la latina scienca nomo. La vosto konsistas el 12 plumoj kun blankaj fajnaj strioj, rondoformaj, kun blankecaj pintoj, sed la centraj kovriloj estas sangoruĝaj.[2]
Kaj maskloj kaj inoj havas ruĝajn piedojn kaj distingilan ringon de nuda haŭto ĉirkaŭokule kio estas tipe ruĝkolora, sed oranĝa en kelkaj subspecioj. Inoj estas pli uniforme koloraj, ĝenerale brunecaj kaj ofte kun iome da griza en nuko. Kvankam kelkaj el la subspecioj kiuj estis priskribitaj estas tre distingaj, aliaj ne tiom, kaj kelka variado ŝajnas esti klina. Sekve la nombro de validaj subspecioj estas disputata, kaj diversaj fakuloj agnoskas inter 11 kaj 15. Ili ĉefe varias laŭ plumaro de maskloj, ĉefe pri la kvanto de ruĝo aŭ nigro en gorĝo, frunto, kolo, brusto kaj vosto, kaj esto aŭ malesto de ruĝa en flugiloj.[3]
La Sanga fazano loĝas en la montoj de Nepalo, Sikimo, norda Birmo, Tibeto, kaj centra kaj sudcentra Ĉinio, kie ili preferas areojn de arbaroj kaj arbustaroj de koniferoj aŭ miksitaj ĉe la neĝolimo. Ili movas sian teritorion depende de la sezonoj, kaj troviĝas je pli altaj lokoj dum somero. Dum pliiĝo de neĝo aŭtune kaj vintre ili moviĝas al pli malaltaj lokoj.[3]
Ĝi estas ŝtata birdo (emblemo) de la barata ŝtato Sikimo.
En sia indiĝena areo tiu specio ricevis honoron aperi en poŝtmarkoj de Butano kaj Barato.[4]
La Sanga fazano, Ithaginis cruentus, estas la unusola specio en la genro Ithaginis de la familio Fazanedoj. Ĝi havas 15 apartajn subspeciojn.
Tiu relative malgranda, mallongvosta fazano estas disvastigata kaj sufiĉe komuna en norda Suda Azio. Ĉar la tendenco de la populacio ŝajne estas nur malrapide malpliiĝanta, tiu specio estis pritaksata kiel Malplej Zorgiga fare de la IUCN en 2009.
El faisán ensangrentado,[2] también faisán sangrante o faisán sanguineo (Ithaginis cruentus) es una especie de ave galliforme de la familia Phasianidae, es la única del género Ithaginis. En la India se lo considera el ave estatal de Sikkim.[3]
El nombre de la especie viene del color rojo vivo en las plumas del pecho, de la garganta y de la frente de los machos. La coloración de las hembras es más uniformemente rojiza. Los machos y las hembras tienen un anillo distinto de piel alrededor del ojo que es de color carmesí, además de pies rojos. Las subespecies son determinadas por cantidades que varían de plumas rojas y negras.
El faisán ensangrentado vive en las montañas del Nepal, Sikkim, Tíbet, norte de Birmania y noroeste de China. Su hábitat son los bosques coníferos o mezclados y las zonas de matorrales en el límite de las nieves. Los faisanes mueven su gama dependiendo de las estaciones y durante el verano se encuentran en elevaciones más altas. Las poblaciones se trasladan a elevaciones más bajas mientras la nieve aumenta de la caída y del invierno. El faisán ensangrentado es el pájaro del estado indio de Sikkim.
Se reconocen las siguientes subespecies:[4]
El faisán ensangrentado, también faisán sangrante o faisán sanguineo (Ithaginis cruentus) es una especie de ave galliforme de la familia Phasianidae, es la única del género Ithaginis. En la India se lo considera el ave estatal de Sikkim.
See artikkel räägib liigist; perekonna kohta vaata artiklit Püüfaasan (perekond). Püüfaasan (Ithaginis cruentus) on faasanlaste sugukonda kuuluva püüfaasani perekonna ainuke liik.
See elutseb Indias, Nepalis, Bhutanis, Hiinas ja Põhja-Myanmaris.
Püüfaasan oli aastatel 1642–1975 eksisteerinud Sikkimi kuningriigi rahvuslind[2] ja on siiani India Sikkimi osariigi lind.[3]
Püüfaasanil on neliteist üldtunnustatud alaliiki:[4]
Täiskasvanud püüfaasanid kaaluvad enamjaolt 410–655 g, isaslinnud on pikkuselt 44–48 cm (saba 16,5–18 cm) ja emaslinnud 39,5–42 cm (saba 14–15,5 cm).[4]
Nad toituvad elupaigast ja aastaajast sõltuvalt muuhulgas näiteks samblast, mahalangenud lehtedest, rohuvõrsetest, seemnetest ja marjadest.[4]
Liigi pesitsusaeg on enamasti alates aprilli keskpaigast kuni juuni lõpuni. Pesa teevad nad maapinna lohkudesse ja vooderdavad selle rohuga.[4]
Kurnas on 2–7 roosakat-tuhmkollakat, kohati punaste ja tumepruunide tähnidega muna. Liigi haudeperiood kestab 37 päeva vabas looduses (26–29 kinnipüütuna) ja haudumisega tegeleb ainult emaslind, kuid poegi toidavad hiljem mõlemad.[4]
Rahvusvahelise Looduskaitseliidu punase nimistu järgi on liik soodsas seisundis.[1]
Püüfaasan (Ithaginis cruentus) on faasanlaste sugukonda kuuluva püüfaasani perekonna ainuke liik.
See elutseb Indias, Nepalis, Bhutanis, Hiinas ja Põhja-Myanmaris.
Püüfaasan oli aastatel 1642–1975 eksisteerinud Sikkimi kuningriigi rahvuslind ja on siiani India Sikkimi osariigi lind.
Ithaginis cruentus Ithaginis generoko animalia da. Hegaztien barruko Phasianidae familian sailkatua dago.
Ithaginis cruentus Ithaginis generoko animalia da. Hegaztien barruko Phasianidae familian sailkatua dago.
Ithaginis cruentus
L'Ithagine ensanglantée (Ithaginis cruentus) est une espèce d'oiseau de la famille des Phasianidae.
Cet oiseau peuple le Népal, le Sikkim, le Bhoutan, le sud du Tibet, le Tchamdo, le Seutchouan, le Nan-Chan, le Tsinghaï, le Chansi, le Kansou, le Honan, le Sinkiang, le Yunnan et le nord-est du Myanmar.
L’ithagine ensanglantée est inféodé aux bois clairs et humides de pins Pinus wallichianus, de bouleaux Betula utilis, de sapins Abies spectabilis et de chênes Quercus incanus et Q. lanatus à sous-bois arbustif de rhododendrons, de bambous et de genévriers entre 3 200 et 4 500 m.
Son régime alimentaire comporte toutes sortes de matières végétales (bourgeons, pousses et feuilles d’arbres feuillus et de conifères, feuilles de bambous et de graminées, frondes de fougères, lichens, capsules de mousses, baies, fruits, graines) avec un complément d’insectes en été.
L’association hokis-ithagines a été décrite au sujet des sous-espèces tibetanus dans le sud-est du Tibet et geoffroyi dans l’ouest du Seutchouan. Les hokis, craintifs et à l’ouïe fine, se chargent alors de la conduite de ces sociétés mixtes. À proximité des temples bouddhistes, ces groupes mixtes sont beaucoup moins farouches au point de se faire nourrir par l’homme. Les ithagines peuvent aussi se mêler à des lophophores resplendissants au Népal. Les ithagines sont des coureurs-sauteurs très adroits, ne se perchant que rarement et recherchant leur nourriture essentiellement sur le sol. Ils passent la nuit dans les arbres en lisière de forêt mais quittent cet abri la journée pour se nourrir à découvert sur le sol. Le bain de poussière a également été décrit chez cette espèce. Au Népal, les ithagines forment des compagnies d’une dizaine de sujets et quittent les hauteurs pour gagner les vallées lors des premiers froids. En parfaite harmonie de couleurs, ces compagnies sont difficiles à repérer car vue d’en haut la coloration grise du dos s’harmonise avec celle des rochers et vue d’en bas, la couleur jaune paille du ventre se confond avec celle des chaumes et des graminées.
Les compagnies d’ithagines restent solidaires en automne et en hiver en maintenant un contact acoustique permanent par l’émission de petits cris « sip-sip-sip ». Mais cette cohésion se dissout à l’approche de la nidification. C’est pourquoi leur régime a été considéré très tôt comme monogame. Schäfer (1934) avait remarqué que le nombre des mâles dominait fortement celui des femelles avec une proportion approximative de trois pour un, même en période de nidification. Les mâles en surnombre ne dérangeaient pas les couples vivant en monogamie mais s’appariaient souvent entre eux en paradant et en formant des couples non nicheurs. Plus récemment, Jia & Zheng (2000) constatent que les mâles subadultes vivent en groupes non reproducteurs mais peuvent s’associer à des couples nicheurs ou à des mâles dont les femelles couvent.
En parade nuptiale, le mâle gonfle les plumes de la poitrine, laisse pendre ses ailes et redresse la queue, exhibe sa crête hérissée et se pavane en tournant autour de la femelle, de façon très similaire à celle des eulophes.
L’ensemble des données révèle que la période de nidification a lieu de la mi-avril à juin, la plupart des nids étant trouvés en mai. Le nid est placé dans l’herbe au pied d’un fourré de bambou, d’un buisson de genévrier ou de rhododendron mais aussi dans le sous-bois d’une forêt de pins. La femelle creuse une petite dépression qu’elle tapisse de quelques feuilles, radicelles et mousses puis y pond de 5 à 12 œufs de couleur crème ou fauve tachetés de brun-rouille ou de brun foncé.
En mammifères, le dhole (Cuon alpinus), le renard gris (Vulpes ferilata), la martre d’Asie (Martes flavigula) et, secondairement, la panthère des neiges (Panthera pardus) sont des prédateurs. En oiseaux de proie, l’aigle doré (Aquila chrysaetos) et l’aigle du Népal (Aquila nipalensis) et, secondairement, l’aigle de Bonnelli (Hieraaetus fasciatus) représentent des menaces.
BirdLife (2011) ne considère pas cette espèce, ni aucune de ses sous-espèces comme globalement menacées comme l’avaient d’ailleurs suggéré Fuller et Garson (2000).
Ithaginis cruentus
L'Ithagine ensanglantée (Ithaginis cruentus) est une espèce d'oiseau de la famille des Phasianidae.
Ithaginis cruentus adalah satu-satunya spesies dalam genus Ithaginis dari keluarga Phasianinae. Hewan tersebut merupakan hewan berukuran kecil dan berekor pendek yang menyebar di wilayah timur Himalaya, di sepanjang India, Nepal, Bhutan dan China.
Ithaginis cruentus adalah satu-satunya spesies dalam genus Ithaginis dari keluarga Phasianinae. Hewan tersebut merupakan hewan berukuran kecil dan berekor pendek yang menyebar di wilayah timur Himalaya, di sepanjang India, Nepal, Bhutan dan China.
Il fagiano insanguinato (Ithaginis cruentus) è l'unica specie del genere Ithaginis della famiglia dei fagiani. Ha 15 diverse sottospecie.
Il nome di questa specie deriva dal fatto che i maschi hanno il piumaggio del petto, la gola e la fronte di colore rosso vivo. Le femmine sono colorate in modo più uniforme, con ombreggiature bruno rossastre. Sia i maschi che le femmine hanno un anello distinto di pelle nuda color cremisi intorno agli occhi, oltre ad avere i piedi rossi. Le sottospecie si distinguono tra loro in base alla gradazione delle piume rosse e nere.
Il fagiano insanguinato vive sulle montagne di Nepal, Sikkim, Tibet, Birmania settentrionale e nelle regioni nord-occidentali della Cina. L'habitat preferito dal fagiano insanguinato sono le foreste di conifere o miste e le zone arbustive subito sotto il limite delle nevi. I fagiani si spostano attraverso il loro areale in base alle stagioni e durante l'estate si trovano ad altitudini più elevate. Le popolazioni si dirigono verso le zone più basse verso l'inverno, quando aumentano le precipitazioni nevose. Il fagiano insanguinato è l'uccello di stato dello stato indiano del Sikkim.
Il fagiano insanguinato (Ithaginis cruentus) è l'unica specie del genere Ithaginis della famiglia dei fagiani. Ha 15 diverse sottospecie.
Il nome di questa specie deriva dal fatto che i maschi hanno il piumaggio del petto, la gola e la fronte di colore rosso vivo. Le femmine sono colorate in modo più uniforme, con ombreggiature bruno rossastre. Sia i maschi che le femmine hanno un anello distinto di pelle nuda color cremisi intorno agli occhi, oltre ad avere i piedi rossi. Le sottospecie si distinguono tra loro in base alla gradazione delle piume rosse e nere.
Il fagiano insanguinato vive sulle montagne di Nepal, Sikkim, Tibet, Birmania settentrionale e nelle regioni nord-occidentali della Cina. L'habitat preferito dal fagiano insanguinato sono le foreste di conifere o miste e le zone arbustive subito sotto il limite delle nevi. I fagiani si spostano attraverso il loro areale in base alle stagioni e durante l'estate si trovano ad altitudini più elevate. Le popolazioni si dirigono verso le zone più basse verso l'inverno, quando aumentano le precipitazioni nevose. Il fagiano insanguinato è l'uccello di stato dello stato indiano del Sikkim.
De Bloedfazant (wetenschappelijke naam: Ithaginis cruentus) is een Fazantensoort die van nature in het oosten van Azië voorkomt.
De Bloedfazant is de officiële Vogel van de Indiase deelstaat Sikkim.
Het mannetje van de Bloedfazant heeft een lengte van 44 tot 48 cm. Vrouwtjes zijn met 40 tot 42 cm iets kleiner. De Dieren wegen tussen de 410 en 620 g.
De veren zijn bij het mannetje asgrijs tot zwart met brede witte strepen over elke veer, al naargelang de ondersoort soms met een opvallende rode of groene tinten aan de toppen. Onder de kin zijn de veren diep crimsonrood. Het vrouwtje is minder opvallend gekleurd met een bruin verendek. Beide geslachten hebben op de kop een kuif, die bij de vrouwtjes echter iets korter is. De staart is vergeleken met andere Fazanten erg kort. Deze loopt trapsgewijs uit en bestaat uit 14 staartveren.
De snavel is kort en sterk naar onderen gebogen. Hij is zwart van kleur, met een rode basis. De huid rond de ogen is onbedekt en heeft een rode kleur, waar het Dier zijn naam aan te danken heeft. In het paarseizoen kleurt het bij mannetjes sterker rood, zodat ze meer opvallen. Bij een aantal ondersoorten is de huid oranje in plaats van rood. De poten zijn relatief lang en krachtig gebouwd. Ook deze zijn opvallend rood van kleur.
Het legsel bestaat uit 8 tot 10 rood- of geelachtige eieren, die gedurende 29 dagen worden bebroed.
De Bloedfazant is verspreid over het oosten van de Himalaya (Nepal, Sikkim, Bhutan, Arunachal Pradesh en het oosten van Tibet) en het aansluitende berggebied in het noorden van Myanmar en het zuidwesten en midden van China, in het noorden tot in de Qinling Shan (provincies Yunnan, Gansu, Sichuan en Shaanxi).
De Bloedfazant leeft in bossen en bospartijen op de hellingen van het hooggebergte op 5000 meter hoogte. Ze leven in de hogere delen van de gematigde vegetatiezone (gematigd bos en grasland), meestal in Jeneverbes-, Rododendron-, Dennen-, of Bamboebos of -struikgewas. In de zomer komt de Vogel ook op de alpiene weiden boven de boomgrens. In de winter dalen de Dieren af naar lagere delen van de hellingen tot 3000 meter.
De soort telt 12 ondersoorten:
De Bloedfazant (wetenschappelijke naam: Ithaginis cruentus) is een Fazantensoort die van nature in het oosten van Azië voorkomt.
De Bloedfazant is de officiële Vogel van de Indiase deelstaat Sikkim.
Multimedia w Wikimedia Commons Kuropatnik[3], kuropatnik nepalski (Ithaginis cruentus) – gatunek ptaka z rodziny kurowatych (Phasianidae). Jest jedynym należącym do rodzaju Ithaginis. Występuje on we wschodnich Himalajach. Ze względu na swoją nazwę w innych językach bywa także zwany bażantem krwawym[4]. Ptak ten jest symbolem indyjskiego stanu Sikkim.
Są spotykane w Himalajach od Nepalu poprzez Tybet i północną Birmę aż po północno-zachodnie Chiny. Żyją na wysokościach między około 2100 m n.p.m. (w zimie) a 3000-4500 m n.p.m. (podczas okresu godowego)[5]. Różnice te są tak znaczne ze względu na ich przemieszczanie się wraz ze zmieniającą się linią śniegu, w okolicach której przebywają. Preferują lasy iglaste i mieszane.
Zarówno wielkością, jak i ubarwieniem bardziej przypomina kuropatwę niż większość bażantów. Wyraźnie widoczny jest dymorfizm płciowy. Samce mają jasne podbrzusze i pierś, która poprzecinana jest czerwonymi piórami, reszta ich ciał jest szara. Poszczególne podgatunki różnią się ilością czerwonych piór na piersi, intensywnością ubarwienia reszty ciała oraz wielkością. Samice są upierzone od rdzawobrązowego po szarobrązowy z wyraźnie jaśniejszą głową. U obu płci na czubku głowy występuje pióropusz. Nogi i pozbawiona piór otoczka oka są czerwone. Nie potrafi dobrze latać, ale jest w stanie szybko biegać.
Gatunek raczej monogamiczny, choć u starszych osobników zdarza się, że na jednego samca przypada kilka samic. Dojrzałość płciową osiąga w wieku jednego roku. W maju samica składa od 5-12 jaj do naziemnego, dobrze ukrytego gniazda. Po 27-29 dniach z jaj wykluwają się pisklęta, które po dwóch dniach od wyklucia potrafią podążać za matką w poszukiwaniu pożywienia.
Żywi się głównie porostami, zjada także mchy, paprocie czy niewielkie gałązki. Rzadko zdarza mu się grzebać pazurami w poszukiwaniu pożywienia, najczęściej podnosi je z ziemi za pomocą dzioba. Żeruje w grupach.
Kuropatnik, kuropatnik nepalski (Ithaginis cruentus) – gatunek ptaka z rodziny kurowatych (Phasianidae). Jest jedynym należącym do rodzaju Ithaginis. Występuje on we wschodnich Himalajach. Ze względu na swoją nazwę w innych językach bywa także zwany bażantem krwawym. Ptak ten jest symbolem indyjskiego stanu Sikkim.
Blodfasan[2] (Ithaginis cruentus) är en asiatisk fågel i familjen fasanfåglar inom ordningen hönsfåglar.[3]
Blodfasanen är en rätt liten (hane 44-48 cm, hona 39,5-42) och rapphönelik, tofsförsedd fasan med röda ben och röd bar hud kring ögat. Hanen är vitstreckat grå ovan, ljust grönaktig under och blodröd på strupen och delar av stjärten, ibland även i olika mängd på bröstet. Honan har grå tofs och nacke, rostorange ansikte, mörkbrun ovansida och rostbrun undersida. De olika underarterna (se nedan) varierar i mönstret av svart och rött i ansiktet och utbredningen av det röda på bröstet. Revirlätet är en egendomlig serie hesa skrik som i engelsk litteratur återges "glee-glee-keweee!-keweee!-keweee!".[4][5]
Blodfasanen placeras som enda art i släktet Ithaginis. Den delas in i 14 underarter med följande utbredning:[3]
Underarten holoptilus inkluderas ofta i rocki och annae i berezowskii.[6]
I Nepal återfinns arten i höglänta rhododendronsnår och andra typer av buskmarker på 3200 till 4500 meters höjd. Vintertid söker den sig till lägre regioner ner till 2500 meter över havet, varierande geografiskt och efter väderlek. Arten lever huvudsakligen av mossa, löv och grässkott, men har även noterats äta insekter. Fågeln lägger ägg från mitten av april till slutet av juni, varav de flesta bon hittas i maj.[4]
Arten har ett stort utbredningsområde och en stor population, men tros minska i antal på grund av habitatförlust och jakt, dock inte tillräckligt kraftigt för att den ska betraktas som hotad.[1] Internationella naturvårdsunionen IUCN kategoriserar därför arten som livskraftig (LC).[1]
Wikimedia Commons har media som rör blodfasan.
Wikispecies har information om Ithaginis cruentus.
Blodfasan (Ithaginis cruentus) är en asiatisk fågel i familjen fasanfåglar inom ordningen hönsfåglar.
Багряний фазан (Ithaginis cruentus) — вид птахів родини фазанових (Phasianidae), єдиний представник роду Ithaginis, поділяється приблизно на 15 підвидів.
Це незавершена стаття з орнітології.
Ithaginis cruentus là một loài chim trong họ Phasianidae.[1]
Ithaginis cruentus là một loài chim trong họ Phasianidae.
Ithaginis cruentus (Hardwicke, 1821)
Охранный статус
Итагин[1], или кровавый фазан[1], или сермун[1] (лат. Ithaginis cruentus) — вид птиц семейства фазановых, единственный вид рода Ithaginis. Распространён исключительно в Восточной Азии.
Самец кровавого фазана достигает длины от 44 до 48 см. Самки несколько меньше и достигают длины от 40 до 42 см. Масса — от 410 до 620 г.
Оперение очень мягкое, у птиц обоего пола также имеется хохол, который у самки немного короче. Хвост относительно короткий для фазанов, ступенчатый, состоящий из 14 перьев. Клюв короткий и сильно согнут вниз. Клюв чёрный с красным основанием. Голая кожа за глазами красная, во время размножения у самца принимает ярко-красный цвет. Ноги длинные по сравнению с телом и сильные. Их цвет ярко-красный.
Кровавый фазан обитает на западе Непала вплоть до северо-востока Индии, Бутана и северо-запада Мьянмы. Кроме того, он встречается в Тибете, в Юньнань и Ганьсу, Сычуань и Шэньси. Жизненное пространство — это леса и буш в высокогорьях. Летом он обитает на альпийских лугах выше границы леса, а также в можжевельниковых, рододендроновых, бамбуковых и сосновых лесах. Зимой он спускается на более низкие высоты.
Итагин, или кровавый фазан, или сермун (лат. Ithaginis cruentus) — вид птиц семейства фазановых, единственный вид рода Ithaginis. Распространён исключительно в Восточной Азии.
血雉(学名:Ithaginis cruentus)是雉科血雉属中的单型种。它有12个亚种。
血雉的名称来自于雄鸟胸部、颈部和面部的鲜红色羽毛。雌鸟的羽毛色为统一的昏暗的红棕色。雄鸟与雌鸟的眼周围都有一圈没有羽毛的绯红色的皮肤。血雉的足是红色的。不同亚种的区分在于它们身上红色羽毛与黑色羽毛的数量的不同。
血雉生活在尼泊尔、印度锡金邦、缅甸北部、中国西藏及西北部的山区。一般它们喜爱雪线附近的针叶林、混合林和灌木林。夏天它 们比较喜欢高处，秋天和冬天它们随雪线的降低而移向低处。
血雉是锡金的邦鸟。
现时血雉有12种亚种:
现时血雉有12种亚种:
I. c. affinis (CW Beebe, 1912) I. c. beicki (Mayr and Birckhead, 1937) I. c. berezowskii (Bianchi, 1903) I. c. clarkei (Rothschild, 1920) I. c. cruentus (Hardwicke, 1821) I. c. geoffroyi (Verreaux, 1867) I. c. kuseri (Beebe, 1912) I. c. marionae (Mayr, 1941) I. c. michaelis (Bianchi, 1903) I. c. rocki (Riley, 1925) I. c. sinensis (David, 1873) I. c. tibetanus (ECS Baker, 1914)
ベニキジ （学名：Ithaginis cruentus）は、キジ目キジ科に分類される鳥類の一種。
特徴は写真参照。
この項目は、鳥類に関連した書きかけの項目です。この項目を加筆・訂正などしてくださる協力者を求めています（ポータル鳥類 - PJ鳥類）。 
.jpg)
.jpg)
.png){kind=small}
