Gorilla beringei Matschie 1903

Şərq qorillası (lat. Gorilla beringei) — gobiidae fəsiləsinin qorilla cinsinə aid heyvan növü. Növ alman zabiti Fridrix Robert fon Berinqenin (1865—1940) şərəfinə adlandırılmışdır. O, ilk dəfə qorillaları Briunqa dağlarında aşkarlamışdır.

Təsnifat

Şərq qorillası iki yarımnövə bölünür:

• Gorilla beringei beringei Matschie, 1903 — Şərq dağ qorillası. Populyasiyanın sayı 700 başdır. Ruanda, Uqanda və Konqo Demokratik Respublikasının vulkanik zirvələrinin ətəklərində yayılmışdır.
• Gorilla beringei graueri Matschie, 1914 — Şərq düzənlik qorillası^[1]. Az təhlükədə olan yarımnövdür. Populyasiyanın sayı 5 min baş olaraq qiymətləndirilir. Konqo və Uqandanın düzənlik ərazilərində yayılmışdır.

Xarici görünüş

Şərq qorillaları iri başa, enli sinəyə və uzun ayaqlara sahib olurlar. burunları hamar və böyük dəliklərə sahibdirlər. tükləri əsasən qara rəngdə olur. Yetkin erkəklərin bel nahiyyəsində gümüşü zolaq vardır. Xəz demək olar ki, üz, pəncə və sinə nahiyyələri istisna olaraq bütün bədəni örtür. Yaş artıqca boz rəng çalarları artır.

Dağ qorillaları düzənlik qorillaların nisbətdə kiçik olurlar. Yetkin erkəyin çəkisi 160 kq, bəzən isə 220 kiloqrama çatır. Dişilər isə 70—114 kq rasında dəyişir. Bədənlərinin uzunluğu erkəklərdə 185 sm, dişilərdə isə 150 sm olur.

Bala qorilla

Davranış

Ailələr şəklində yaşayırlar və burada erkəklər dominantlıq edir. Qərb qorilılalarından fərqli olaraq ailələrdə daha çox heyvan olur (35 baş). Sərhədllər qorunmasa da, bəzən toqquşmalar baş verə bilir.

Dişilər adətən cütləşmədən öncə öz ailə qrupunu tərk edərək digər qruplara qatılırlar. Onlar daha çox subay erkəklərlə birləşib yeni ailə qruplar əmələ gətirirlər. Bu hadisə onların 8 yaşında baş verir. Erkəklər isə ailəni 11 illiyində tərk edirlər. Onlar bir müddət tənha yaşayırlar. 15 və ya yuxarı yaşlarda yeni ailə qururlar.

Köklər, yarpaqlar, oduncaqlar, güllər, meyvələr, onurğasız canlılar və göbələklərlə qidalanırlar.

Şərq qorillalrında dəqiq çütləşmə dövrü deyilən bir anlayış yoxdur. Dişilər 3—4 ildən bir bala doğur. Bu müddəti baların bəsləməsinə və tərbiyəyə sərf edirlər. Boğazlıq 8.5 ay davam edir. yeni doğulan balalar boz-çəhrayı rəngdə olure. Artıq 9 həftəliyində dırmana bilirlər. Südlə bəslənmə 3,5 il davam edir. Yetkinliyə dişilər 10, erkəklər isə 15 yaşında çatırlar. Orta ömür müddəti 40—50 ildir.

Yayılması

Şərq qorillaları Konqo Demokratik respublikasının düzənlik və subalp meşələrində, Uqanda və Ruandanın cənub-qərbində yayılmışlar. Otla zəngin meşələri üstün tuuturlar.

Qurunma statusu

Ruanda, Uqanda və Konqonun subalp ərazilərində sayıları 2003-cü ildə 380 baş olaraq qiymətlədirilirdi. 1989-cu ildən sayları cəmi 60 baş olaraq artmışdır. Bu artımlar ancaq qoruq ərazilərində müşahidə edilmişdir. Bvindi Milli Parkında isə sayları 1997—2003 illər ərazində 300-dən 320 qədər artmışdır. 2006-cı ildə isə məlum olur ki, parkda cəmi 300 baş qorilla vardır. Populyasiyanın ümümi sayı isə 680 başdır. Qorillalar insanların sıx yaşadığı ərazilərdə cəmləşmişlər. Bu isə insanlardan xəstəlik keçirmək və ev heyvanlarından zərər almaq ehtimalını artırır. Xüsusən Virunqa vulkanı rayonunda siyasi qeyri stabillik vəziyyəti daha da gərginləşdirmişdir.

1995-ci il məlumatına görə düzənlik qorillalarının sayı 16 900 baş olmuşdur. Ancaq son zamanlar onların sayında azalma müşahidəı edilmişdir. Yarımnövün yayılma arealı 21 600 km²-dir. Bu isə 1969-ci ilə nisbətdə 25% çoxdur. Mövcud siyasi qeyri stabillik və onların ətinin yeyilməsi faktları qoruma məsələsində problemlər doğurur.

Qalereya

İstinadlar

El goril·la oriental (Gorilla beringei)^[1] és una espècie del gènere dels goril·les, els primats vius més grans existents. L'espècie se subdivideix en dues o tres subespècies, el goril·la de les planes oriental (G. b. graueri) és el més nombrós amb 16.000 individus, el goril·la de muntanya (G. b. beringei) només té uns 700 individus.^[2] Els científics estan considerant elevar la població de goril·la de Bwindi (que representa la meitat d'individus del goril·la de muntanya) al rang de subespècie. L'altra espècie del gènere Gorilla és el goril·la occidental (Gorilla gorilla), molt més nombrós.

Referències

Bibliografia

• Taylor, Andrea Beth; Goldsmith, Michele Lynn (2003). Gorilla biology: a multidisciplinary perspective. Cambridge University Press. pp. 13. ISBN 978-0-521-79281-3.
• Williamson, E.A. and Butynski, T.m. (2009) Gorilla Gorilla. In: Butynski, T.M. (Ed) The Mammals of Africa Volume 6. Elsevier Press, In Press
• Burnie D and Wilson DE (Eds.), Animal: The Definitive Visual Guide to the World's Wildlife. DK Adult (2005), ISBN 0789477645
• Wood, The Guinness Book of Animal Facts and Feats. Sterling Pub Co Inc (1983), ISBN 978-0-85112-235-9
• Fossey, Dian (2000). Gorillas in the Mist. Houghton Mifflin Books. ISBN 0-618-08360-X.

Enllaços externs

• Animal Diversity Web: Gorilla beringei

Gorila východní (Gorilla beringei) je jedním ze dvou druhů goril. Dříve byla považována za poddruh gorily nížinné. Od září roku 2016 je na seznamu kriticky ohrožených druhů.^[2] Její populace se v posledních dvaceti letech snížila v důsledku ilegálního lovu o 70 %.^[3][4]

Areál rozšíření

• Poddruh Gorilla beringei beringei žije v horských mlžných lesích v pohraniční oblasti Rwandy, Ugandy a Demokratické republiky Kongo (pohoří Virunga), v areálu o rozloze 450 km². Pro tato území typický obzvláště bujný, téměř neprůchodný přízemní porost. Žije zde v nadmořské výšce i přes 3500 m populace čítající pouhých 380 jedinců.
• Poddruh Gorilla beringei graueri obývá nížinné až horské deštné lesy východně od hranic Ugandy,v pěti od sebe oddělených areálech: Národní park Kahuzi-Biega; Národní park Maiko; Itombwe Forest; Tayna a North Kivu Mbohe o celkové rozloze zhruba 21 600 km². Žije zde asi 4 000 jedinců.

Popis

Je největším zástupcem čeledě hominidů. Hmotnost samce dosahuje 150 až 200 kg, samice pouhých 120 kg. Má celkově robustní tělo, široké čelistní oblouky, poměrně krátkou ramenní kost a dlouhou klíční kost, nozdry hranaté a nahoře výrazně orámované. Samci mají dlouhé a ostré špičáky. Srst má rovnoměrně dlouhou, obličej a hruď je černé barvy, jinak mají srst barvy od modročerné do hnědošedé. Zvířata žijící vysoko v horách mají srst delší.

Potrava

Hlavní potravou goril jsou listy, výhonky a stvoly, ovoce, kořínky, měkká kůra a houby. Příležitostně gorily sbírají mravence a různé bezobratlé. Denně stráví zhruba 30 % času krmením, 30 % hledáním potravy a 40 % odpočinkem.

Chování a hierarchie

Gorily žijí v rodinných skupinách (tlupách), které vede nejsilnější samec, někdy je ve skupině samec jediný. Dále jsou s ním jeho samice a nedospělí potomci. Za soumraku se skupina uloží k odpočinku do hnízd z větví, které si stavějí na zemi nebo na nízkých stromech. Samice sdílí hnízdo se svým současným mládětem.

Každá skupina se potuluje ve svém domovském areálu o rozloze 400 až 800 hektarů, který se vyjma centrálního jádra může zčásti překrývat s areály sousedních skupin.

Dominantní stříbrohřbetý samec je otcem většiny nebo všech mláďat ve skupině. Samec upoutává pozornost říjících se samic náznaky krmení, houkáním, bitím se v prsa, boucháním rostlinami, výskoky a kopanci. Je nepravděpodobné, že by samice přešla k jinému samci, pokud by její druh nebyl zabit. Mládě zůstává s matkou až do jejího příštího porodu asi po čtyřech letech.

Jako další prostředek k zastrašení útočníka může samec použít houkání, jestliže jeho štěkot nestačí. Stojí pak vzpřímeně, bije částečně sevřenými pěstmi do prsou (holá kůže tam zesiluje zvuk) a hází na vetřelce vegetaci. Jestliže i toto selže, může na něj zaútočit s ohromným řevem, údery rukama, kopanci a kousáním.

Rozmnožování

Samec se páří se všemi svými samicemi. Estrální cyklus samice, která vlastní akt páření zahajuje, trvá 28 dnů. Po 8,5 měsících březosti se rodí mládě, o které se matka stará asi 3 roky. Při výchově a učení mláďat vypomáhají i druhé samice. Po zabřeznutí přestane samice ovulovat po 3 až 4 roky. Přestože se dožívají v přírodě 40 až 50 let, průměrně samice vychová do dospělostí jen asi 3 až 6 potomků. Samice dospívá až v 10 létech, samci ještě později. Dospělí samci i samice většinou rodnou skupinu opouštějí a žijí několik let osamoceným životem, než se jim podaří sestavit nějakou novou a mohou se tak začít pářit.

Komunikace

Všichni primáti mají složité vzory komunikaci. Gorily jsou známé použitím hlasu pro vzájemnou komunikaci jak ve své skupině, tak při setkání s cizí tlupou. Mimo to ještě velkou roli zde sehrávají pohyby těla a výrazy obličeje, jako i hmatová a čichová komunikace.

Ochrana

V některých státech, kde tyto gorily žijí, představuje jejich pozorování („safari“) zdroj příjmů od turistů a dostává se jim proto ochrany. Lidé neváhají za jednu jedinou hodinu strávenou ve společnosti těchto velmi vzácných zvířat zaplatit částku mezi 500 až 750 amerických dolarů a to je pro jednu z nejchudších částí Afriky velice snadný a lákavý příjem. Část takto vybraných peněz jde zpět na ochranu zvířat. Pro mnohé gorily představují pytláci i nadále nebezpečí, stejně jako postupující těžba dřeva a výstavba nových silnic.

Přirozených nepřátel, vyjma člověka, gorily nemají. Taxonomické zařazení jednotlivých druhů a podruhů, stejně jako české názvy, se postupně vyvíjejí.

Odkazy

Reference

1. ↑ Červený seznam IUCN 2018.1. 5. července 2018. Dostupné online. [cit. 2018-08-10]
2. ↑ ČTK. Gorila východní se dostala na seznam kriticky ohrožených druhů [online]. 2016-09-04 [cit. 2016-09-05]. Dostupné online.
3. ↑ HOLINKOVÁ, Petra; NGUYENOVÁ, Linda. Gorila východní je v Kongu lahůdkou. Na seznamu ohrožených druhů nahradila pandu velkou [online]. Rozhlas.cz [cit. 2016-09-06]. Dostupné online.
4. ↑ ČTK. Gorila východní vymírá. Za 20 let se její populace kvůli ilegálnímu lovu snížila o 70 procent. Aktuálně.cz [online]. [cit. 2016-09-06]. Dostupné online.

Literatura

• DOBRORUKA, Luděk. Zvířata celého světa. Svazek 5. [s.l.]: Státní zemědělské nakladatelství, 1979.

Externí odkazy

• Obrázky, zvuky či videa k tématu gorila východní ve Wikimedia Commons
• Taxon Gorilla beringei ve Wikidruzích
• Gorilla beringei – Animal Diversity Web (anglicky)
• Gorila horská, v zeleném pekle Afriky – článek na stránkách www.photonature.cz
• Gorilla beringei – The IUCN Red List of Threatened Species (anglicky)

Den østlige gorilla (Gorilla beringei) er en art i slægten Gorilla og den største nulevende primat. I øjeblikket bliver arten opdelt i to underarter, hvor den østlige lavlandsgorilla (G. b. graueri) er den mest talrige med omkring 5.000 individer,^[2] mens bjerggorillaen (G. b. beringei) kun har omkring 880 individer.

Udbredelse

Underarten bjergorilla er begrænset til bjergregnskove og subalpine skove i det østlige DR Congo, sydvestlige Uganda og Rwanda. Den østlige lavlandsgorilla er udbredt i skove i det østlige DR Congo.

Beskrivelse

Hanner er meget større end hunner. En fuldvoksen han vejer typisk 140-205 kg og er 170 cm høj, mens en hun vejer 90-100 kg og er 150 cm høj.^[3][4] Den højest kendte sølvryg var 194 cm høj. Den blev skudt i Alimbongo (DR Congo) nær Kivusøen i 1938.

Status for arten

Selvom østlig gorilla er mindre talrig end vestlig gorilla, så er det den mindst truede af de to gorilla-arter.

Der findes kun få østlige gorillaer i zoologiske haver modsat hvad der er tilfældet for den vestlige gorilla. Bjerggorilla findes slet ikke i fangenskab udenfor dens oprindelige udbredelsesområde i Afrika.^[5] Tidligere var truet,^[6] men artens overlevelse er nu så truet, at den er kritisk truet.^[1]

Noter

Eksterne henvisninger

• Wikimedia Commons har flere filer relateret til Østlig gorilla

Der Östliche Gorilla (Gorilla beringei) ist eine der zwei Arten, in die die Gattung der Gorillas geteilt wird. Es ist die größere und seltenere der beiden Arten.

Östliche Gorillas unterscheiden sich von den Westlichen Gorillas unter anderem in ihren etwas größeren Ausmaßen, in einem dunkleren Fell und darin, dass die typische Silberfärbung meist älterer Männchen (siehe Silberrücken) auf den Rücken beschränkt bleibt. Auch bilden sie größere Gruppen.

Der Östliche Gorilla teilt sich in zumindest zwei Unterarten:

• Der Östliche Flachlandgorilla (G. b. graueri) bewohnt tiefergelegene Regenwälder in der Demokratischen Republik Kongo.
• Der Berggorilla (G. b. beringei) ist durch ein längeres Fell gekennzeichnet und lebt in den Virunga-Vulkanen im Grenzgebiet Demokratische Republik Kongo/Ruanda/Uganda sowie im Bwindi Impenetrable National Park in Uganda. Die Tiere dieser Region („Bwindigorillas“) könnten nach Meinung mancher Wissenschaftler eine eigene Unterart darstellen, diese ist bislang aber nicht wissenschaftlich beschrieben worden.

Berggorillas sind die ausgeprägtesten Bodenbewohner innerhalb der Gorillas und ernähren sich vorwiegend von Blättern. Im Gegensatz dazu dürften Östliche Flachlandgorillas sich teilweise von Früchten ernähren. Die Lebensweise dieser Unterart ist aber im Gegensatz zu der der Berggorillas wenig erforscht.

Östliche Gorillas sind seltener und stärker bedroht als Westliche Gorillas und werden auch kaum in Zoos gehalten. Aktuelle Schätzungen der Gesamtpopulation des Östlichen Flachlandgorillas belaufen sich auf 3000 bis 5000 Tiere und die des Berggorillas^[1] (Stand Frühjahr 2010) auf 790 Tiere, davon 306 (Stand 2006) im Bwindi-Nationalpark. Die IUCN listet die Art insgesamt als stark gefährdet (endangered) und den Berggorilla als vom Aussterben bedroht (critically endangered).

Ein älterer männlicher östlicher Gorilla wird auch Silberrücken genannt.

Literatur

• Thomas Geissmann: Vergleichende Primatologie. Springer, Berlin 2002, ISBN 3540436456.
• D. E. Wilson & D. M. Reeder: Mammal Species of the World. Johns Hopkins University Press, 2005, ISBN 0801882214.
• Stephanie L. Canington: Gorilla beringei (Primates: Hominidae). Mammalian Species 50 (967), 1. Oktober 2018; S. 119–133. doi:10.1093/mspecies/sey014

Einzelnachweise und Anmerkungen

1. ↑ http://gorillacd.org/2010/12/15/mountain-gorilla-census-results-population-increases-by-263/

Gorilla beringei es un specie de Gorilla.

Малхбален горилла^[1] (лат. Gorilla beringei) — гориллийн (Gorilla) приматийн тайп гоминидийн (Hominidae) доьзалан юкъара. Тайпан цӀе тиллина дуьххьара и кариначу Фридрих Роберт фон Берингенан^[en] цӀарах иза хилла немцойн эпсар^[2].

Российн зоологашна лаьмнийн я малхбален гориллаш Ӏаламехь дуьххьара гина 1976 шарахь оцу шарахь язбина царех лаьцна хаам^[3][4].

Билгалдахарш

The eastern gorilla (Gorilla beringei) is a critically endangered species of the genus Gorilla and the largest living primate. At present, the species is subdivided into two subspecies. There are 6,800 eastern lowland gorillas or Grauer’s gorillas (G. b. graueri) ^[4] and 1,000 mountain gorillas (G. b. beringei).^[5] Illegal hunting threatens the species.^[6][7]

Taxonomy and phylogeny

Mountain gorilla and eastern lowland gorilla

There are two recognised subspecies of eastern gorilla: the mountain gorilla (Gorilla beringei beringei) of the volcanic slopes of Rwanda, Uganda and eastern Democratic Republic of Congo; and the eastern lowland gorilla or Grauer's gorilla (Gorilla beringei graueri) in eastern Democratic Republic of Congo.

The eastern lowland gorillas and mountain gorillas were previously thought to be two of the three subspecies of one single species, the gorilla (Gorilla gorilla). However, genetic research has shown that the two eastern subspecies are far more closely related than the western subspecies: the western lowland gorilla (G. gorilla gorilla), which justified the separate classification.^[8] The two eastern subspecies are now classified as G. beringei.

Description

The eastern gorilla is a large hominid with a large head, broad chest, and long arms. It has a flat nose with large nostrils. The face, hands, feet and breast are bald. The fur is mainly black, but adult males have a silvery "saddle" on their back. When the gorilla gets older, the hair on the saddle of the back becomes white, much like the gray hair of elderly people. This is why the older males are called silverbacks. Grauer's gorilla has a shorter, thicker, deep black fur, while the mountain gorilla has a more bluish color. The mountain gorilla is slightly smaller and lighter than Grauer's gorilla, but still larger and heavier than the western lowland gorilla and the Cross River gorilla. Males are much larger than females. A full-grown male eastern gorilla typically weighs 140–205.5 kg (309–453 lb) and stands 1.7 m (5.6 ft) upright and a female typically weighs 90–100 kg (200–220 lb) and stands 1.5 m (4.9 ft) tall.^[9][10] The tallest silverback recorded was a 1.95-metre (6.4 ft) individual shot in Alimbongo, northern Kivu in May 1938.^[11] The heaviest gorilla recorded was a 1.83-metre (6.0 ft) silverback shot in Ambam, Cameroon, which weighed 267 kilograms (589 lb),^[11] although the latter area is within the range of the western gorilla, far outside that of the eastern gorilla.

Distribution and ecology

Mountain gorillas are restricted to the mountain rainforest and subalpine forest of eastern Democratic Republic of the Congo (DRC), southwestern Uganda and Rwanda. Grauer's gorilla occur across the forests of the Albertine Rift in eastern DRC.

Eastern gorillas are herbivorous, with a heavily foliage based diet, due to lack of available fruit in their habitats. They have smaller home ranges than western gorillas as foliage is more abundant than fruit. They are diurnal but the majority of foraging occurs in the morning and late afternoon. At night, they build nests by folding over vegetation, usually on the ground.

Behavior

Eastern gorillas live in stable, cohesive family groups, led by a dominant silverback male. Eastern gorillas tend to have larger group sizes than their western relatives, numbering up to 35 individuals. There is no distinct breeding season and females give birth only once every 3–4 years due to the long period of parental care and a gestation period of 8.5 months. Newborn gorillas have greyish-pink skin and can crawl after 9 weeks; they are not fully weaned until 3.5 years. Males defend their females and offspring using their large size in intimidating displays involving charging and chest-beating.

Conservation status

The eastern gorilla has become increasingly endangered since the 1990s, and the species was listed as critically endangered in September 2016 as its population continued to decrease. Primary threats to the eastern gorilla include habitat destruction for residential, commercial, and agricultural purposes, habitat fragmentation caused by transportation corridors and resource extraction, as well as disease.^[2] Between 1996 and 2016, the eastern gorilla lost more than 70 percent of its population, and by 2016 the total population was estimated to be less than 6,000.^[7] An exception to this declining trend is the mountain gorilla. According to the most recent estimates, there are approximately 1,004 mountain gorillas, and their numbers continue to grow.^[12]

In some national parks, viewing mountain gorillas is a popular tourist attraction. These national parks include Volcanoes National Park in Rwanda, Virunga National Park in the Democratic Republic of the Congo, and Mgahinga Gorilla National Park and Bwindi Impenetrable National Park in Uganda. While ecotourism can benefit gorilla populations by generating revenue for conservation efforts,^[13] there is concern that increased exposure to humans will place gorillas at greater risk of contracting zoonotic diseases.^[14] Studies have shown that habituated eastern gorillas, that is, those that leave protected areas to forage in surrounding communities, have higher diseases rates than their unhabituated counterparts, with nearby humans and livestock as the likely sources of transmission.^[15]

Unlike the western gorilla, there are few eastern gorillas in zoos. The Antwerp Zoo is the only zoo outside the native range of the species that has eastern gorillas. Outside the native range, the mountain gorilla is not held in captivity at all.^[16] Small groups consisting of animals confiscated from poachers are kept in the Democratic Republic of Congo: Grauer's gorillas at the Gorilla Rehabilitation and Conservation Education (GRACE) center in Tayna Nature Reserve,^[17] and mountain gorillas at the Senkwekwe Center in Virunga National Park.^[18]

References

La Orienta gorilo (Gorilla beringei) estas specio de la genro Gorilla kaj la plej granda vivanta primato. Nune, la specio estas subdividata en du subspecioj. La Orienta gorilo de malaltaj teroj (G. b. graueri) estas plej abunda, kun ĉirkaŭ 5,000 individuoj.^[1] La monta gorilo (G. b. beringei) havas nur ĉirkaŭ 700 individuojn. Aldone, sciencistoj estas konsiderante altigi la populacion de la Buindiaj goriloj (kiuj nombras ĉirkaŭ duone de la montgorila populacio) al la rango de subspecio.

Notoj

El gorila oriental (Gorilla beringei) es una especie de primate haplorrino de la familia Hominidae.^[2]​ Es una de las dos especies del género Gorilla y el primate viviente más grande. Esta especie se subdivide en dos subespecies: el gorila oriental de planicie o de llanura (G. b. graueri), el cual es el más numeroso con 16 000 individuos, y el gorila de montaña (G. b. beringei) del cual restan solo 700 individuos.

La otra especie del género Gorilla es el gorila occidental (Gorilla gorilla), mucho más numeroso.

Subespecies

Se reconocen las siguientes subespecies:^[2]​

• Gorilla beringei beringei
• Gorilla beringei graueri

Referencias

Ekialdeko gorila (Gorilla beringei) Gorilla generoko animalia da. Primateen barruko Hominidae familian sailkatuta dago. Ordokietakoak baino ile luzeagoa du, beso laburragoak eta hanketako behatz handiak beste behatzetatik hurbilago ditu.^[3]

Erreferentziak

• 'Gorilla beringei'ri buruzko informazioa Mammals of The World datubasean

Ikus, gainera

• Hominidae

Gorilla beringei on gorillojen sukuun kuuluva laji, jota aikaisemmin pidettiin gorillan (Gorilla gorilla) alalajeina. Nykytietämyksen mukaan itäinen tasankomaagorilla ja vuorigorilla muodostavat kuitenkin oman Gorilla beringei -lajinsa. Pahimmat uhat lajin säilymiselle ovat salametsästys, elinympäristöjen tuhoutuminen ja laiton bushmeat-kauppa.

Lähteet

Gorilla beringei

Le Gorille de l'Est (Gorilla beringei) est une des deux espèces de gorilles (genre Gorilla).

Dénominations

Son nom vernaculaire de Gorille de l'Est^[1] lui a été donné en référence à son aire de répartition, située dans la partie Est de l'Afrique centrale, par opposition au Gorille de l'Ouest.

Son nom scientifique, Gorilla beringei, lui a été donné par le naturaliste allemand Paul Matschie, en hommage au capitaine Friedrich Robert von Beringe, dont les observations lui ont servi à réaliser une première description de l'espèce en 1903^[2].

Caractéristiques

La femelle mesure environ 1,50 m pour 70 à 114 kg et le mâle 1,85 m pour environ 160 kg^[3].

Écologie et comportement

Alimentation

Reproduction

Gorille femelle et petit.

Gorille femelle et petit.

La femelle atteint sa maturité sexuelle vers 10 ans et le mâle vers 15 ans. Le cycle œstral de la femelle dure 28 jours, il n'y a pas de flux menstruel visible. C'est la femelle qui initie l'accouplement, le mâle s'approche lentement et hésitant. La gestation dure huit mois et demi, la femelle donne naissance à un seul petit. La durée de vie dans la nature est de 40 à 50 ans^[3].

Habitat et répartition

L'espèce est principalement présente dans l'est de la République démocratique du Congo, avec quelques petites populations dans le sud-ouest de l'Ouganda et dans le nord du Rwanda.

• La sous-espèce Gorilla beringei beringei est composée de deux populations distinctes. La première vit sur les montagnes des Virunga, qui sont une chaîne de volcans éteints. Ces montagnes s'étendent sur trois parcs nationaux : le parc national des gorilles de Mgahinga (en Ouganda), le Parc national des volcans (au Rwanda) et le parc national des Virunga (en RD Congo). Cette population est présente entre 1 500 et 4 000 m d'altitude. Sa répartition est limitée par des cultures en dessous de 1 500 m. La deuxième population vit dans le parc national de la Forêt Impénétrable de Bwindi dans le sud-ouest de l'Ouganda^[4].
• La sous-espèce Gorilla beringei graueri est endémique à l'est du RD Congo. Elle est présente dans le nord du parc national des Virunga. On la trouve entre 500 et 2 800 m d'altitude. Elle vit dans la forêt tropicale humide de basse altitude^[4].

Sous-espèces

Le Gorille de l'Est comprend deux sous-espèces :

• le Gorille des plaines de l'Est, Gorilla beringei graueri ;
• le Gorille des montagnes, Gorilla beringei beringei.

Menaces et conservation

Le gorille de l'est est de plus en plus menacé depuis les années 1990, et l'espèce a été classée en danger critique d'extinction en septembre 2016 alors que sa population continuait de diminuer. Les principales menaces qui pèsent sur le gorille de l'Est comprennent la destruction de l'habitat à des fins résidentielles, commerciales et agricoles, la fragmentation de l'habitat causée par les couloirs de transport et l'extraction des ressources, ainsi que les maladies. Entre 1996 et 2016, le gorille de l'est a perdu plus de 70 pour cent de sa population et, en 2016, la population totale était estimée à moins de 6 000 personnes. Une exception à cette tendance à la baisse est le gorille de montagne. Selon les estimations les plus récentes, il y a environ 1 004 gorilles de montagne, et leur nombre continue de croître.

L'espèce a été reclassée en danger critique d'extinction par l'UICN en 2016^[4].

La population des montagnes des Virunga de la sous-espèce G. b. beringei souffre de l'instabilité de la région, des guerres, de la chasse et de l'abattage d'arbres illégales.

La population de Bwindi de la sous-espèce G. b. beringei est menacée par l'utilisation illégale des ressources de la forêt (braconnage, abattage d'arbre pour leur bois rare...), de l'invasion de plantes exotiques et de la transmission de maladies par l'espèce humaine.

La sous-espèce G. b. graueri est menacée par la conversion de la forêt en terres agricoles, de la capture illégale de gorilles juvéniles^[4]...

Voir aussi

Références taxonomiques

• (en) Référence CITES : espèce Gorilla beringei Matschie, 1903 (+ répartition sur Species+) (consulté le 20 mai 2015)
• (en) Référence Mammal Species of the World (3^e éd., 2005) : Gorilla beringei Matschie, 1903 (consulté le 11 mai 2014)
• (en) Référence Animal Diversity Web : Gorilla beringei
• (en) Référence UICN : espèce Gorilla beringei Matschie, 1903 (consulté le 20 mai 2015)

Notes et références

O Gorilla beringei é unha das dúas especies do xénero Gorilla e o maior primate existente na actualidade. Á súa vez, o Gorilla beringei está dividido en dúas subespecies: o Gorilla beringei graueri e o Gorilla beringei beringei. O primeiro é o máis abondoso, con entre 4.000 e 5.000 individuos^[2], mentres que en novembro de 2012, estimouse que a poboación total de Gorilla beringei beringei ascendía a 880. A pesar de que o seu número está medrando lentamente con respecto a anos anteriores, o Gorilla beringei beringei segue a considerarse como unha especie en perigo crítico de extinción.^[3] Ademais, algúns científicos consideran unha terceira subespecie coñecida como Gorilla beringei beringei de Bwindi (que representa arredor da metade da poboación de Gorilla beringei beringei).

Notas

Véxase tamén

Istočni gorila (Gorilla beringei) je kritično ugrožena vrsta^[2] gorila i najveći živući primat. Vrsta se dijeli na dvije podvrste, Grauerova gorila, ranije poznata kao istočni nizinski gorila (G. b. graueri) broji više jedinki, oko 3 800, dok brdski gorila (G. b. beringei) broji tek oko 880 jedinki.

Odlike i ponašanje

Brdski gorila i istočni nizinski gorila, dvije podvrste istočnih gorila.

Ženka s mladunčetom

Istočni gorila je veliki hominid s velikom glavom, širokim grudima i dugim rukama. Ima plosnat nos i velike nozdrve, dok mu tijelo, osim lica, ruku, stopala i grudi, prekriva uglavnom crno krzno koje kod mužjaka ima srebrni pokrov. Kod starijih mužjaka srebrnasti pokrov na leđima postane bijel, poput sijedih dlaka kod starijih ljudi. Zbog toga se stariji mužjaci nazivaju "srebrnoleđi". Grauerov gorila ima kraće, gušće i tamnije krzno, dok brdski gorila ima modrije boje krzno. Brdski gorila je također u prosjeku nešto manji i lakši od Grauerova gorile, ali je opet veći i teži od zapadnih gorila. Mužjaci su mnogo veći od ženki koje u prosjeku teže od 90-100 kg, te imaju visinu od oko 1,5 m^[3][4]. Odrasli mužjaci istočnih gorila imaju oko 163 kg, a najviši mužjak je bio 1,94 m visok srebrnoleđi gorila u Ambamu (Kamerun), koji je težio 266 kg^[5].

Brdski gorila obitava samo na vulkanskim obroncima Ruande, Ugande i istoka Demokratske Republike Kongo, dok istočni nizinski gorila obitava samo na istoku Demokratske Republike Kongo. Ova dvije podvrste su prije smatrane za dvije od tri podvrste jedne jedine vrste gorila. No, genetskim istraživanjem otkriveno je kako su ove dvije vrste genetski mnogo bliže jedna drugoj, nego što je zapadni gorila (G. gorilla gorilla), koji je smješten u zasebnu podvrstu^[6]

Istočni gorila su biljojedi koji se uglavnom hrane velikim listovima zbog nedostatka voćki u njihovim obitavalištima. Oni se kreću u manjim područjima od zapadnih gorila, u ovisnosti od rasprostiranja obilnog lišća. Iskjučivo se hrane danju i to uglavnom ujutro i u kasno popodne. Noću grade gnijezda preko vegetacije, obično na tlu.

Istočni gorila žive u stabilnim i čvrstim skupinama koje vode dominantni srebrnoleđi mužjak. Oni tvore veće zajednice od zapadnih gorila, i do 35 jedinki. Nemaju sezonu parenja i ženke mogu roditi tek svake 3 do 4 godine, zbog dugog razdoblja gestacije od 8,5 mjeseci i duže skrbi za novorođenče. Novorođenčad imaju sivkasto-ružičastu boju kože i pužu nakon 9 tjedana. Od majke se odvajaju tek s oko 3,5 godine. Mužjaci brane svoje ženke i potomstvo prijetećim stavom kojim ističu svoju veličinu, te jurišanjem i udaranjem u grudi.

Rasprostranjenost i ugroženost

Od 880 planinskih gorila, 200 obitava u parku Virunga, a kako se ne razmnožavaju u zatočeništvu njihov opstanak je ugrožen ratnim sukobima u ovom području^[7]

Brdski gorila obitava samo u kišnim i planinskim šumama na vulkanskim obroncima Ruande, istoku DRK-a i jugoistoku Ugande. Grauerov gorila se sporadično može naći u šumama i Albertinskom rasjedu istočne DRK.

Istočni gorila je postao posebno ugrožen od 1990-ih. Od 1996. do 2016. nestalo je oko 70% populacije i od te godine smatra se da ona iznosi manje od 6.000 jedinki^[2]. Razlozi za ovako drastičan pad populacije su pretjerani izlov i uništavanje njihovih životnih prostora zbog sječe šuma i razvoja poljoprivrednih područja. Iznimka su brdski gorila čija je populacija porasla na 880 jedinki 2016. godine. Razlog je njihova zaštita unutar nacionalnih parkova koji ovu životinju drže za značajnu turističku atrakciju, kao što su: Nacionalni park vulkana u Ruandi, Nacionalni park Virunga u DRK-u, te Nacionalni park Mgahinga Gorilla i Nacionalni park Bwindi u Ugandi.

Za razliku od zadnih gorila, malo je istočnih gorila u zoološkim vrtovima. Antwerpenski zoo vrt je jedini izvan njihova prirodnog područja života koji drži istočne nizinske gorile. Malene skupine životinja, oduzetih od lovokradica, se čuvaju u DRK-u, u Rezervatu prirode Tayna i Nacionalnom parku Virunga^[8].

Izvori

Gorila timur (Gorilla beringei) merupakan spesies yang terancam kritis dari genus gorila dan primata terbesar. Saat ini, spesies ini dibagi menjadi dua subspesies. Gorila Grauer, awalnya dikenal dengan gorila dataran rendah timur (G. b. graueri) merupakan spesies yang paling terkenal, berjumlah sekitar 3.800 ekor.^[3] Gorila gunung (G. b. beringei) hanya berjumlah 880 ekor. Uni Internasional untuk Konservasi Alam menyatakan adanya perburuan ilegal sehingga menyebabkan gorila tersebut terancam kritis.^[4][5]

Taksonomi

Terdapat dua subspesies terkenal dari gorila timur: gorila gunung (Gorilla beringei beringei) dari lereng gunung berapi Rwanda, Uganda, dan bagian timur Kongo; dan gorila Grauer atau gorila dataran rendah timur (Gorilla beringei graueri) di bagian timur Republik Demokratik Kongo.

Gorila Grauer dan gorila gunung pada awalnya diperkirakan sebagai dua dari tiga subspesies dari spesies tunggal gorila (Gorilla gorilla). Namun, penelitian genetik menunjukkan bahwa dua subspesies timur hubungan jauh lebih dekat dari subspesies barat: gorila barat dataran rendah (G. gorilla gorilla), yang dibenarkan klasifikasi terpisah.^[6] Dua subspesies timur saat ini diklasifikasikan sebagai G. beringei.

Referensi

Il gorilla orientale (Gorilla beringei Matschie, 1903) è una specie di primate appartenente alla famiglia degli ominidi.^[2]

Tassonomia

Esistono due sottospecie:^[2]

• Gorilla beringei beringei Matschie, 1903 – gorilla orientale di montagna
• Gorilla beringei graueri Matschie, 1914 – gorilla orientale di pianura

Descrizione

Gorilla orientale di pianura

Il gorilla orientale è il più grande primate vivente. I maschi, notevolmente più grossi delle femmine, possono pesare 225 kg in natura e molto di più in cattività.

Tra le caratteristiche di questa specie vi è la colorazione nera del pelo, che diviene però grigio con l'età. I gorilla di montagna hanno il pelo notevolmente più lungo.

Biologia

I gorilla di montagna si nutrono soprattutto di foglie ed erba. Quelli di pianura si nutrono anche di frutta (25% della dieta).

Tra le femmine di gorilla di montagna sono stati documentati comportamenti omosessuali.^[3]

Distribuzione e habitat

I gorilla orientali vivono in una zona di circa 112000 km² che comprende parti della Repubblica Democratica del Congo, di Uganda e Ruanda.^[1]

In particolare la sottospecie Gorilla beringei beringei comprende 680 esemplari, suddivisi in due subpopolazioni isolate: la prima nella regione dei Monti Virunga, un'area di 440 km² al confine tra Uganda, Ruanda e Repubblica Democratica del Congo, e la seconda confinata in un'area di 330 km² all'interno della Foresta impenetrabile di Bwindi, nell'Uganda sud-occidentale.^[1]
La sottospecie Gorilla beringei graueri, più numerosa, è endemica della parte orientale della Repubblica Democratica del Congo.^[1]

Conservazione

La IUCN Red List classifica Gorilla beringei come specie in pericolo critico di estinzione (Critically endangered)^[1], essendo ridotta a circa 16.000 esemplari, quasi tutti della sottospecie di pianura. La sottospecie di montagna (Gorilla beringei beringei) è a rischio critico di estinzione (Critically Endangered)^[4], essendo rappresentata da circa 680 individui.

Note

Kalnų gorila (lot. Gorilla beringei, angl. Eastern Gorillas) – hominidų (Hominidae) šeimos gorilų (Gorilla) genties rūšis.

Kalnų gorilą europiečiai aptiko 1901 m. miškinguose kalnuose, belgų Kongo rytuose (Afrika). 1903 m. vokiečių zoologas rūšį pavadino kapitono Beringo garbei, kuris atvežė gorilą iš Kivu ežero apylinkių. Gorila užauga iki 2 metrų ūgio, suaugęs patinas gali žengti iki 2,7 m žingsniu, krūtinės apimtis 1,7 metro, bicepsų apimtis 65 cm. Kalnų gorila gali sverti iki 200–250 kg.

Vikiteka

Šis su teriologija susijęs straipsnis yra nebaigtas. Jūs galite prisidėti prie Vikipedijos papildydami šį straipsnį.

De oostelijke gorilla (Gorilla beringei) is een van de twee soorten gorilla's en de grootste hedendaagse primatensoort. Er zijn twee ondersoorten; de berggorilla en de oostelijke laaglandgorilla - ook Grauers gorilla genoemd.

Beschrijving

De oostelijke gorilla is een grote mensaap met een grote kop, breed lichaam en armen die veel langer zijn dan de benen. De platte neus heeft grote neusgaten. Het gezicht, de handen, voeten en borst zijn kaal en zwart van kleur. Ook de vacht is voornamelijk zwart van kleur. Volwassen mannetjes hebben een zilverkleurig "zadel" op de rug en oudere mannetjes hebben een grijzere vacht. Daarom wordt het dominante oudste mannetje ook wel "zilverrug" genoemd. De laaglandgorilla's hebben een kortere, dichtere en zwarte vacht, de berggorilla's een langere, ruigere en meer blauwige vacht. Mannetjes zijn veel groter dan vrouwtjes. De lichaamslengte bedraagt 1,3 tot 1,9 meter en het gewicht 68 tot 210 kg. Het dier heeft geen staart.

Verspreiding

De oostelijke gorilla leeft in de laagland- en bergregenwouden en de subalpiene wouden van het oosten van Congo-Kinshasa, het zuidwesten van Oeganda en in Rwanda, in een driehoek tussen de Lualabarivier, het Edwardmeer en het Tanganyikameer. De oostelijke gorilla heeft een voorkeur voor gebieden met een dichte kruidlaag.

Leefwijze

De oostelijke gorilla leeft in kleine familiegroepjes, maximaal 37 dieren, bestaande uit een dominant mannetje, de zilverrug, enkele verwante vrouwtjes en hun nakomelingen en soms enkele ondergeschikte volwassen mannetjes. Een groep bestrijkt een gebied van 400 tot 800 hectare. De oostelijke gorilla is niet territoriaal en het woongebied van een groep gorilla's overlapt meestal met dat van andere groepen. Hij is overdag actief en leeft van plantaardig voedsel als vruchten, bladeren, stengels en jonge loten, vooral merg uit bamboestengels. Ook wortels, boombast, paddenstoelen en mieren staan op zijn menu. De mieren moeten vlug worden doorgeslikt voordat deze kunnen bijten. Een groot gedeelte van de dag wordt besteed aan het zoeken van voedsel en met rusten. 's Avonds zoekt de groep een rustplaats, waarbij de mannetjes op de grond slapen en de vrouwtjes in een boomnest, samen met hun jongen.

Classificatie

Er zijn minstens twee ondersoorten: de berggorilla (Gorilla beringei beringei) uit de vulkaanhellingen van Rwanda, Oeganda en oostelijk Congo-Kinshasa en de oostelijke laaglandgorilla (Gorilla beringei graueri) uit de laaglanden van de oostelijke Congo en Oeganda.

Tot vrij recent werden de oostelijke laaglandgorilla en de berggorilla beschouwd als twee van de drie ondersoorten van één soort, de gorilla (Gorilla gorilla). Genetisch onderzoek wees echter uit dat de twee oostelijke ondersoorten veel nauwer aan elkaar verwant zijn dan aan de westelijke ondersoort, de westelijke laaglandgorilla (Gorilla gorilla gorilla), en dat een aparte soortstatus gerechtvaardigd is. De twee oostelijke ondersoorten worden nu samen in de soort Gorilla beringei geplaatst, de westelijke laaglandgorilla en de recentelijk erkende Cross Rivergorilla (Gorilla gorilla diehli) worden nu in de soort Gorilla gorilla geplaatst, de westelijke gorilla.

Relatie met de mens

Van de twee gorillasoorten is de oostelijke gorilla het meest bedreigd. Vooral de jacht voor bushmeat en de vernietiging van het leefgebied voor houtwinning en ontwikkeling van landbouwgebieden en nederzettingen vormt een grote bedreiging voor de soort. In nationale parken waar berggorilla's voorkomen vormen expedities naar berggorilla's, onder leiding van een gids, een belangrijke toeristische attractie. Dit biedt zowel voordelen (financieel, bewustwording) als nadelen (verstoring van de gorilla's in hun natuurlijke gedrag) voor de bescherming van de gorilla's.

Anders dan de westelijke laaglandgorilla wordt de oostelijke gorilla zelden aangetroffen in gevangenschap. De Antwerpse Zoo is mogelijk de enige westerse dierentuin die oostelijke laaglandgorilla's houdt (één ouder vrouwtje), de berggorilla wordt al helemaal niet gehouden.

Machtsvertoon

Laat een aanvaller zich met grommen niet verjagen, dan gaat het mannetje luid toeterend rechtop staan en slaat hij met holle handpalmen op de borst. Ook gooit hij met uitgerukte planten. Heeft dat ook geen effect, dan valt hij brullend aan, slaat of gooit de indringer omver en bijt hem.

Voortplanting

De dominante zilverrug is meestal de vader van de jongen in een groep. Hij trekt de aandacht van de vruchtbare vrouwtjes door te brullen, het slaan op de borst, het platstampen van planten en in de lucht te schoppen. Vrouwtjes blijven meestal hun hele leven bij de vader van hun eerste jong. Jongen blijven bij de moeder totdat deze opnieuw een jong krijgt (meestal na vier jaar).

Taxonomie

Østgorilla (Gorilla beringei) er en art i slekten gorillaer og tilhører familien med store aper. Arten eksisterer som to underarter, og begge er ifølge IUCNs rødliste kritisk truet av utryddelse.^[2][3]

Beskrivelse

Hunnen veier cirka 70–90 kg, mens hannen gjerne veier inntil 200 kg og kan bli opp mot 190 cm høy. Fjellgorilla-underartene har lang, buskete pels som kan holde på kroppsvarmen i fjellet opptil 4 000 moh. Bare ansiktet, hendene og føttene (samt hannens bryst) er hårløse.

Artsinndeling

• Gorilla, gorillaer
  • G. gorilla, vestgorilla
    • G. g. gorilla (nominatformen), vestlig lavlandsgorilla
    • G. g. diehli, cross-river gorilla
  • G. beringei, østgorilla
    • G. b. beringei, fjellgorilla
    • G. b. graueri, østlig lavlandsgorilla

Utbredelse

Østlig lavlandsgorilla (G. b. graueri) forekommer i regnskoger i Kongo-Kinshasas lavland. Fjellgorillaen (G. b. beringei) forekommer i Virungafjellene som ligger i grenseregionen mellom Kongo-Kinshasa, Rwanda og Uganda. Dessuten finnes en flokk i Bwindi Impenetrable nasjonalpark i Uganda. Den siste populasjonen betraktes av noen enkelte zoologer som en selvstendig underart.

Atferd

Hvert flokk streifer over et hjemområde på 400-800 hektar som, med unntak av et kjerneområde, kan overlappe med naboflokkens områder. Når det begynner å skumre, slår flokken seg ned for å hvile - voksne hanner på bakken mens hunner og unger ofte lager reir i trær. Hver hunn deler reiret med sin yngste unge. Den dominante sølvryggen er far til de fleste eller alle ungene i flokken. Han gjør seg til for de brunstige hunnene ved å late som om han eter, slå seg på brystet, ule, banke på planter eller hoppe og sparke. Hunner som har fått unger, bytter sjelden hann med mindre maken blir drept. Ungen blir hos moren til hun føder den neste omtrent etter 4 år. Gorillaer lever i faste flokker på opptil 40 dyr, som vanligvis består av en sølvrygg, (eventuelt også hans brødre, far eller sønner), hunner og unger. Enkelte flokker østgorillaer kan besøkes av turister og blir derfor beskyttet, men både de og andre trues stadig av krypskyttere.

Gorillaer gjesper når de blir engstelige. De unngår vanligvis fare ved å gå stille i gåsegang gjennom den tette skogen – såkalt stille flukt. Gorillaen bjeffer og stirrer når den skal forvare seg. Dersom bjeffing ikke avskrekker angriperen, begynner sølvryggen ofte å ule. Han reiser seg opp, slår seg på brystet med hule håndflater (den nakne huden forsterker lyden) og kaster planter mot angriperen. Hvis dette ikke virker, kan han angripe med et høyt brøl og slå ned eller bite fienden.

Ernæring

Østgorillaer eter hovedsakelig blader, skudd og stilker, særlig bambus, men også frukt, røtter, myk bark og sopp. Av og til skuffer de opp maur og sluker dem før de rekker å bite.

Referanser

Eksterne lenker

• (en) Østgorilla i Encyclopedia of Life
• (en) Østgorilla i Global Biodiversity Information Facility
• (en) Østgorilla hos NCBI
• (en) Østgorilla hos ITIS
• (en) Kategori:Gorilla beringei – bilder, video eller lyd på Wikimedia Commons
• Gorilla beringei – detaljert informasjon på Wikispecies
• ARKive
• Utførlig informasjon på animalinfo.org. Besøkt 20. mai 2013.
• Gorilla:Taxonomy, Morphology, & Ecology. Besøkt 20. mai 2013.

Goryl wschodni (Gorilla beringei) – gatunek ssaka z rodziny człowiekowatych. Jest największą małpą człekokształtną - dorosły samiec może ważyć od 170-220 kg. Od goryli zachodnich różni się dłuższymi i ciemniejszymi włosami.

Występowanie

Zasięg występowania goryla wschodniego obejmuje wschodni obszar zasięgu rodzaju Gorilla - położony w centralnej części kontynentu afrykańskiego - w deszczowych lasach wschodnia część Demokratycznej Republiki Konga, Uganda i Rwanda.

Tryb życia

Grupa rodzinna goryli wschodnich składa się z dorosłego samca, kilku samic i młodych w różnym wieku. Takiej grupie - od 2-30 osobników - przewodzi samiec, którego można rozpoznać po białej sierści na grzbiecie. Są to dojrzałe samce liczące powyżej 10 lat (wówczas osiągają dojrzałość płciową), nazywane srebrzystogrzbietymi. Stada goryli górskich są uporządkowane hierarchicznie według wieku samców. Stado prowadzi powolny tryb życia, a członkowie stada nie oddalają się od niego. Porozumiewają się gestami i odgłosami, przy czym repertuar znaków jest dość ubogi. Agresja występuje rzadko.

Samice osiągają dojrzałość płciową w wieku ok. 6 lat. Ciąża trwa 9 miesięcy. Młode goryle po urodzeniu ważą ponad 2 kg.

W niewoli żyją do ok. 35 lat.

Wymiary dorosłego osobnika

• wzrost: samce ok. 170 cm, samice mniejsze
• masa ciała: samce 170 – 220 kg, samice 100 – 130 kg

Badaniami goryli górskich zajmowała się m.in. Dian Fossey.

Systematyka

• Gorilla beringei beringei – goryl górski
• Gorilla beringei graueri

Zobacz też

• goryl zachodni

Przypisy

O gorila-do-oriente^[3] (nome científico: Gorilla beringei) é uma espécie do género Gorila, que se subdivide em duas subespécies: a Gorilla beringei graueri, mais numerosa, com aproximadamente 4.000 indivíduos; e a Gorilla beringei beringei, da qual restam apenas 700 indivíduos.

Características

O gorila-do-oriente é o maior hominídeo ainda extante, com uma longa cabeça, peito largo e longos braços. Possui um nariz achatado com narinas amplas. A face, mãos, pés e peito são desprovidos de pêlos, os quais são negros nas partes existentes (exceto no lombo, cujos pêlos são acinzentados). Os pêlos tornam-se completamente acinzentados com o envelhecimento.

O Gorilla beringei graueri é mais baixo, robusto e possui pelagem mais negra que o gorila-das-montanhas, apresentando dimorfismo sexual quanto ao tamanho: os machos são muito maiores do que as fêmeas, podendo pesar mais de 220 kg. O maior gorila-do-oriente registrado foi um indivíduo macho com 1,94 m em Kivu (República Democrática do Congo) em maio de 1983, enquanto que o mais pesado foi regirstrado em Ambam (Camarões) e pesava 266 kg.

Distribuição e habitat

Vive nas terras baixas e montanhas de florestas úmidas e florestas subalpinas do leste da República Democrática do Congo, sudoeste de Uganda e Ruanda, dentro do triângulo entre o Rio Lualaba, Lago Eduardo e Lago Tanganica. Prefere florestas com um substrato denso de plantas.

Em 2016 restam apenas 5 mil exemplares de Gorilas do Oriente à face da Terra, a espécie enfrenta o risco de desaparecer totalmente.^[4]

Hábitos

A espécie vive em pequenos grupos, contendo mais de 40 indivíduos. Um grupo é liderado pelo macho dominante, de costas acinzentadas, algumas fêmeas e sua prole. Esta espécie de gorila não é territorial e a área de determinado grupo de gorilas geralmente se sobrepõe a de outros grupos.

É diurno e herbívoro. Sua dieta consiste principalmente de frutos e folhas. A maior parte de seu tempo é gasto com a busca de alimento ou descansando.

Referências

Gorila východná (iné názvy: gorila horská, gorila vrchovská; lat. Gorilla beringei) je druh z rodu gorila.

Opis

Dospelý jedinec gorily východnej meria okolo 1,3 – 1,9 m a váži od 68 do 210 kg. Samice vážia menej a sú menšie. Tento druh má dlhú strapatú srsť, ktorá dobre udržiava telesné teplo aj vo vysokých výškach, ktoré obýva. Tvár, ruky a chodidlá (u samcov ani hrudník) nie sú osrstené. Srsť a koža goríl východných je čiernej farby. Gorily majú silné nohy a ruky.

Správanie

Gorily východné sú spoločenské a zdržujú sa v početných skupinách, v ktorých je až do 40 jedincov. Každá skupina obýva teritórium s rozlohou 400 – 800 hektárov, ktorý sa na okrajoch môže prekrývať so susednými teritóriami. Za súmraku sa skupina usadí na odpočinok – dospelé samce na zemi, samice a mláďatá spolu niekedy v hniezdach na stromoch. Votrelcov plašia štekotom. Ak ten nezaberie, začne alfa samec (u goríl nazývaný ,,strieborný chrbát“) húkať, pričom sa postaví na zadné končatiny, zovretými päsťami bije do hrude (holá koža zosilňuje tento zvuk) a pustoší vegetáciu. Ak to nestačí, s veľkým revom zaútočí a udrie alebo klepne rukou či uhryzne votrelca.

Potrava

Hlavnú zložku potravy gorily východnej sú listy, výhonky a stonky – obzvlášť bambusové. Okrem nich jedáva plody, korienky, mäkkú kôru a huby. Z času načas zje aj mravce, ktoré prehltne skôr, než ju začnú hrýzť. Za jeden deň dokážu spásať až 100 kg bambusu.

Rozmnožovanie

Alfa samec je otec väčšiny alebo všetkých mladých goríl v skupine. Samica, ktorá porodila, prejde k inému samcovi, zvyčajne len ak bol jej partner zabitý. Mláďa ostáva so svojou matkou do jej ďalšieho pôrodu – čo predstavuje dobu okolo 4 rokov. Pozornosť rujných samíc si dominantný samec získava imitáciou kŕmenia, húkaním, búšením do pŕs, mlátením rastlín alebo poskakovaním.

Ochrana

Niektoré skupiny tohto druhu sú zdrojom turistických príjmov a preto podliehajú ochrane. Iné gorily sú trvalo ohrozované pytliactvom.

Klasifikácia

Gorila východná bola donedávna považovaná za poddruh gorily obyčajnej (gorily nížinnej). Dnes ju zaraďujeme ako samostatný druh s týmito poddruhmi:

• poddruh gorila horská [v užšom zmysle] (Gorilla beringei beringei)
• ?poddruh Gorilla beringei bwindi - často zaraďované pod Gorilla beringei beringei
• poddruh gorila Grauerova (Gorilla beringei graueri) - niekedy zaraďované pod gorilu západnú

O systematike pozri aj článok gorila.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gorila východná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Gorila východná

Zdroj

• BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5.
• LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice: Zoologická záhrada Bojnice, 2003. ISBN 80-969059-9-6. s. 60

Östlig gorilla (Gorilla beringei) är en art i släktet gorillor bland primaterna. Den är allmänt lite större än den västliga gorillan.

Utseende

Hanar når en kroppslängd (huvud och bål) av 1,0 till 1,2 meter och väger 120 till 209 kilogram. När de ställer sig på bakbenen kan de vara 1,60 till 1,95 meter höga. Honor är med en vikt av 70 till 98 kilogram tydlig mindre. Armarna kan hos hanar vara upp till 1,10 meter långa. Östlig gorilla saknar svans.^[2]

Förutom vad gäller storleken skiljer sig den östliga gorillan från den västliga arten genom pälsens färg som vanligen är mörkare. Den gråa pälsen som är kännetecknande för gamla hanar förekommer till skillnad från den västliga gorillan endast på individernas rygg.

Underarter och utbredning

Arten delas i två underarter:

• Östlig låglandsgorilla (G. b. graueri) lever i regnskogar i Kongo-Kinshasas lågland.
• Bergsgorilla (G. b. beringei) har en längre päls och förekommer i Virungabergen som ligger i gränsregionen mellan Kongo-Kinshasa, Rwanda och Uganda. Dessutom finns en population i Bwindis ogenomträngliga nationalpark i Uganda. Den sistnämnda populationen betraktas av vissa zoologer som en självständig underart.

Ekologi

Östlig gorilla lever i flockar som kan ha 2 till lite över 50 medlemmar. De flesta flockar bildas av cirka 10 medlemmar. Flocken bildas antingen av flera vuxna hanar och honor samt deras ungar eller som ett harem med en hane och några vuxna honor samt ungar. Dessutom förekommer ungkarlsflockar. För att styrka det sociala bandet förekommer pälsvård. Oftast är det en moder och hennes unge som ger sig ömsesidig pälsvård. Dominanta djur får vanligen vård av individer som är lägre i hierarkin.^[2]

Med undantag av höga bergstrakter lever östlig gorilla och schimpans i samma utbredningsområde. De har avvikande sätt att söka efter föda och därför förekommer sällan direkt kontakt mellan arterna.^[2]

Honor kan allmänt para sig under alla årstider. Hos östlig låglandsgorilla föds de flesta ungar mellan maj och juli. Honan är cirka 255 dagar dräktig och sedan föds nästan alltid en enda unge som väger ungefär 2 kg. När tvillingar föds dör vanligen en av ungarna efter kort tid. Honor som är 14 år könsmogna föder i genomsnitt 4,6 ungar under tiden. När ungen dör innan den blir vuxen kan honan föda en ny unge två år senare. Ungen diar sin mor 3 till 4 år. Honor har sin första kopulation efter 7 eller 8 år men de är ytterligare 2 år sterila och föder sin första unge efter cirka 10 år. När ungarna inte får skydd av en alfahane kan det förekomma att en annan hane som inte är ungens far dödar ungdjuret. Så blir honan snabbare parningsberedd.^[2]

En ålder av 6 år nås av ungefär 60 procent av individerna. Hanar dör oftast när de är 24 till 30 år gamla. Honor kan bli äldre och den äldsta kända individen levde 45 år.^[2]

Bergsgorillor och östliga låglandsgorillor skiljer sig även i valet av födoämnen. Medan de bergsgorillor främst äter blad har östliga låglandsgorillor även frukter som föda. Bergsgorillans levnadssätt är också bättre utforskat än beteendet hos den östliga låglandsgorillan.

Östlig gorilla och människor

Östlig gorilla förekommer inte lika ofta i djurparker som den västliga arten. Enligt aktuella uppskattningar har östlig låglandsgorilla en population mellan 3 000 och 5 000 individer. Bergsgorillans bestånd ligger vid 720 individer, varav 340 lever i Bwindis ogenomträngliga nationalpark. IUCN listar hela arten som stark hotad (endangered) och bergsgorillan som akut hotad.^[3][1]

Referenser

Den här artikeln är helt eller delvis baserad på material från tyskspråkiga Wikipedia, 1 september 2009.

Tryckta källor

• Thomas Geissmann: Vergleichende Primatologie. Springer, Berlin 2002, ISBN 3540436456
• D. E. Wilson & D. M. Reeder: Mammal Species of the World. Johns Hopkins University Press, 2005, ISBN 0801882214

Noter

1. ^ [a b] Gorilla beringei på IUCN:s rödlista, auktor: Robbins, M. & Williamson, L. 2008, besökt 1 februari 2010.
2. ^ [a b c d e] Kingdon, Jonathan (2013). ”Gorilla beringei” (på engelska). Mammals of Africa. "2". A & C Black. sid. 49-52. ISBN 9781408122549
3. ^ Ytterligare information samt populationsstorlek på Animalinfo.org

• 1 Класифікація
• 2 Зовнішній вигляд
• 3 Поведінка
• 4 Поширення
• 5 Охоронний статус та чисельність
• 6 Галерея
• 7 Примітки
• 8 Посилання

1. ↑ ^{а б в г} Східна горила: інформація на сайті Червоної книги МСОП (Перевірено 9 січня 2011)
2. ↑ Caldecott, Julian; Miles, Lera. «World Atlas of Great Apes and Their Conservation». — California : University of California Press, 2005. — ISBN 0-520-24633-0. (англ.) (Перевірено 9 січня 2011)
3. ↑ ^{а б} Good news and bad news for the animal kingdom. CNN. 05.09.2016. Процитовано 06.09.2016.

Khỉ đột phía đông (Gorilla beringei) là một loài khỉ đột thuộc họ Người và là loài linh trưởng lớn nhất còn sinh tồn. Hiện nay, khỉ đột phía đông được chi là hai phân loài, khỉ đột đất thấp phía Đông (G. b. graueri) có số lượng 5,000 cá thể ^[3] và khỉ đột núi (G. b. beringei) chỉ có 700 cá thể. Thêm vào đó, các nhà khoa học đang xem xét nâng quần thể khỉ đột Bwindi (có số lượng bằng một nửa khỉ đột núi) lên thành phân loài.

Phân bố và sinh thái

Khỉ đột phía đông sinh sống ở vùng đồng bằng, rừng mưa và rừng phụ núi cao, phía đông Cộng hòa Dân chủ Congo, phía tây nam Uganda và Rwanda, vùng tam giác giữa sông Lualaba, hồ Edward và hồ Tanganyika. Khỉ đột phía đông thích rừng với nền nhiều xác thức vật.

Khỉ đột phía đông là động vật ăn thực vật, với một chế độ ăn phần nhiều là là cây. Chúng sống ban ngày nhưng việc ăn lá chủ yếu sảy ra vào buổi sáng và chiều muộn. Vào ban đêm chúng làm tổ, thường là trên mặt đất.

Hình ảnh

Chú thích

Tham khảo

• Dữ liệu liên quan tới Khỉ đột miền Đông tại Wikispecies
• Phương tiện liên quan tới Gorilla beringei tại Wikimedia Commons

Bài viết liên quan đến Bộ Linh trưởng này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn.

• x
• t
• s

• 1 Классификация
• 2 Внешний вид
• 3 Поведение
• 4 Распространение
• 5 Охранный статус
• 6 Галерея
• 7 Примечания
• 8 Ссылки

東部大猩猩（学名：Gorilla beringei）^[2]是一種大猩猩，且是靈長目中體型最大的。目前東部大猩猩分為兩個亞種：東部低地大猩猩（G. b. graueri）是數目最多的，約有16000頭^[3]；山地大猩猩（G. b. beringei）則只有約700頭。另外亦有指在布溫迪森林的山地大猩猩族群是屬於第三個亞種，數量約佔山地大猩猩的一半。

身體特徵

東部大猩猩的頭大、胸闊及手長。牠的鼻扁，鼻孔很大。面部、手掌、腳掌及胸部都沒有毛。毛主要是黑色的，但成年雄性的背部有一束銀色的毛。當東部大猩猩漸漸老去時，毛亦會逐漸完全變成灰色，彷彿人類的白髮。東部低地大猩猩的毛較短及厚，而山地大猩猩的毛則呈藍色。雄性比雌性大很多。完全成長的雄性可以重170公斤。^[4]

分佈及棲息地

東部大猩猩出沒於剛果民主共和國、烏干達西南及盧旺達的低地及山地雨林，並亞山區森林，在盧阿拉巴河、愛德華湖及坦噶尼喀湖之內。東部大猩猩喜歡生活在密林當中。

東部大猩猩以細小的家庭為社會單位，數量可以多達40頭。一個族群是由一個雄性領袖所帶領，成員包括有幾頭雌性及子女。東部大猩猩並非疆界性的，族群生活的範圍可以與其他族群重疊。

東部大猩猩是白天活動及草食性的。牠們主要以生果、樹葉及樹枝為食物。牠們大部份時間都是在尋求食物及休息。

分類

東部大猩猩最小可以有兩個亞種：山地大猩猩及東部低地大猩猩。在布溫迪森林的細小族群在基因上與其他亞種不同，故有時被認為是獨立的亞種，但卻未有描述。

東部低地大猩猩及山地大猩猩過往被認為是西部大猩猩的亞種。但是從基因研究中發現，這兩個東部大猩猩的亞種之間較為接近，而西部低地大猩猩適合有獨立的分類。現時這兩個亞種都分類在東部大猩猩中。

與人類關係

東部大猩猩現時是瀕危物種。作為叢林肉被獵殺及棲息地的消失都是對牠們的危害。在一些國家公園中，尋找山地大猩猩是一種受歡迎的旅遊項目，這對牠們的保育均有正面及負面的影響。

相對於西部大猩猩，東部大猩猩很少會在動物園出現。安特衛普動物園可能是唯一有東部大猩猩的西方動物園。現時並未有飼養山地大猩猩。^[5]

參考文献

동부고릴라(Gorilla beringei)는 고릴라속에 속하는 한 종으로, 영장류 중에서 가장 몸집이 크다. 동부고릴라는 여러 아종으로 나뉘는데, 동부저지대고릴라(G. b. graueri)가 16,000 마리로 가장 개체 수가 많다. 산악고릴라(G. b. beringei)는 700 마리밖에 되지 않는다. 학자들은 (산악고릴라의 절반을 차지하는) 브윈디고릴라 군집을 별도의 아종으로 보기도 한다.

각주