nomes no trilho de navegação
Bezosetka (Isolepis) je rod jednoděložných rostlin z čeledi šáchorovité (Cyperaceae). Někteří autoři řadili druhy rodu bezosetka (Isolepis) do rodu skřípina v širším pojetí (Scirpus s.l.). Někteří zase uznávali rod Isolepis, ale řadili sem i některé druhy rodu skřípinec (Schoenoplectus), např. skřípinec poléhavý (Schoenoplectus supinus, syn.: Isolepis supina). Tato 2 pojetí nejsou v tomto článku uznávána.
Jedná se o jednoleté až vytrvalé trsnaté nebo netrsnaté byliny, s oddenky nebo bez nich. Jsou jednodomé, převážně s oboupohlavnými květy. Lodyhy jsou oblé. Listy jsou většinou jen na bázi, zpravidla redukované na listové pochvy, čepele jsou zakrnělé, jazýčky chybí, fotosyntetickou funkci přebírá hlavně stonek. Květy jsou v květenstvích, v kláscích. Klásky skládají hlávkovitě stažený kružel, který je vrcholový, i když někdy zdánlivě boční. Někdy je klásek jednotlivý. Pod květenstvím je listen, který často napodobuje pokračování stonku, potom se zdá květenství zdánlivě boční. Květy vyrůstají z paždí plev. Okvětí chybí, vzácněji je přítomno ve formě 3-4 zakrnělých štětinek. Tyčinky jsou 1-3, jsou volné. Gyneceum je složeno ze 2-3 plodolistů, je synkarpní, blizny jsou 2 nebo 3, semeník je svrchní. Plodem je nažka, která je bikonvexní nebo trojhranná.
Je známo asi 70 druhů , které jsou rozšířeny nejvíce v Africe a v Austrálii, méně i jinde po celém světě od tropů po mírný pás.
V ČR roste jediný druh: bezosetka štětinovitá (Isolepis setacea). Najdeme ji roztroušeně na vlhkých obnažených půdách od nížin do podhůří.
Bezosetka (Isolepis) je rod jednoděložných rostlin z čeledi šáchorovité (Cyperaceae). Někteří autoři řadili druhy rodu bezosetka (Isolepis) do rodu skřípina v širším pojetí (Scirpus s.l.). Někteří zase uznávali rod Isolepis, ale řadili sem i některé druhy rodu skřípinec (Schoenoplectus), např. skřípinec poléhavý (Schoenoplectus supinus, syn.: Isolepis supina). Tato 2 pojetí nejsou v tomto článku uznávána.
Tekst üüb Öömrang Swinsbasen (Isolepis) san en skööl faan plaantenslacher uun det famile raidgäärs (Cyperaceae).
Swinsbasen (Isolepis) san en skööl faan plaantenslacher uun det famile raidgäärs (Cyperaceae).
Isolepis is a cosmopolitan genus of sedge containing around 70 species.[2] Isolepis is found in cool tropical and temperate climates often in Africa and Australasia.[3]
Isolepis was first described by prolific botanist Robert Brown in 1810.[4] In 1870 a botanist Boeckeler disbanded the genus putting most of the names under a different genus, Scirpus. By the early 20th century Isolepis ceased to exist with other botanists following on from Boeckler's work.[3] It was not until the late 20th century that Isolepis was reinstated as a distinct genus due to embryological research.
{{cite journal}}: CS1 maint: DOI inactive as of December 2022 (link) Isolepis is a cosmopolitan genus of sedge containing around 70 species. Isolepis is found in cool tropical and temperate climates often in Africa and Australasia.
Isolepis was first described by prolific botanist Robert Brown in 1810. In 1870 a botanist Boeckeler disbanded the genus putting most of the names under a different genus, Scirpus. By the early 20th century Isolepis ceased to exist with other botanists following on from Boeckler's work. It was not until the late 20th century that Isolepis was reinstated as a distinct genus due to embryological research.
Isolepis es un género de plantas herbáceas de la familia Cyperaceae. Comprende 503 especies descritas y de estas, solo 75 aceptadas.[2]
Son plantas anuales pequeñas, fasciculadas, con raíces fibrosas o perennes delgadas. Tallos generalmente de menos de 30 cm, foliosos o afilos. Inflorescencia una espiga ovoide terminal o seudolateral o un haz de pocas a varias espigas sésiles, raramente desarrollando una rama pediculada; espigas con pocas escamas florales glumiformes ovadas insertadas en espiral representando bractéolas abaxiales, cada una encerrando una flor. Glumas verdaderas o sus vestigios ausentes. Flores bisexuales; perianto típicamente ausente; estambres 1-3, estigmas 2-3, largos. Aquenios obovoides a subglobosos, lenticulares o trígonos, apiculados, constrictos en la base arriba de un corto estípite, estriados longitudinalmente o lisos.[3]
El género fue descrito por Robert Brown y publicado en Prodromus Florae Novae Hollandiae 221. 1810.[3] La especie tipo es: Isolepis setacea (L.) R. Br.
Isolepis es un género de plantas herbáceas de la familia Cyperaceae. Comprende 503 especies descritas y de estas, solo 75 aceptadas.
Harjasluikat (Isolepis) on sarakasvien (Cyperaceae) heimoon kuuluva kasvisuku. Sukuun kuuluu 77 lajia. Suvun lajeja on toisinaan sijoitettu muihin sukuihin, kuten esimerkiksi kaisloihin (Scirpus), järvikaisloihin (Schoenoplectus) tai sädekaisloihin (Cyperus) kuuluviksi.[1]
Harjasluikat ovat yleensä yksivuotisia sekä matalakasvuisia ja mätästäviä sarakasveja. Niiden varret ovat ohuita ja lehdettömiä. Lehtitupet ovat useimmiten punertavia. Kukintona olevat tähkät ovat pieniä sekä monikukkaisia ja sijaitsevat joko yksittäin tai kaksittain varren kärjessä. Kukinnon tukilehti on varrennäköinen. Kukat ovat kaksineuvoisia, emit kolmiluottisia, ja tähkäsuomut ovat mustia sekä vihreän keskisuonen omaavia.[2]
Harjasluikkia tavataan yleensä maapallon lämpimillä seuduilla. Ruotsissa tavataan vain järviharjasluikkaa eli sukaluikkaa (Isolepis setacea)[2], josta on Etelä-Suomestakin yksi havainto 1900-luvun alkupuolelta[3]. Etelä-Suomessa on tavattu myös espanjanharjasluikkaa eli espanjanluikkaa (Isolepis pseudosetacea) 1900-luvun alussa[4].
Nuokkuharjasluikkaa (Isolepis cernua) myydään koristekasvina.[2]
Harjasluikat (Isolepis) on sarakasvien (Cyperaceae) heimoon kuuluva kasvisuku. Sukuun kuuluu 77 lajia. Suvun lajeja on toisinaan sijoitettu muihin sukuihin, kuten esimerkiksi kaisloihin (Scirpus), järvikaisloihin (Schoenoplectus) tai sädekaisloihin (Cyperus) kuuluviksi.
Harjasluikat ovat yleensä yksivuotisia sekä matalakasvuisia ja mätästäviä sarakasveja. Niiden varret ovat ohuita ja lehdettömiä. Lehtitupet ovat useimmiten punertavia. Kukintona olevat tähkät ovat pieniä sekä monikukkaisia ja sijaitsevat joko yksittäin tai kaksittain varren kärjessä. Kukinnon tukilehti on varrennäköinen. Kukat ovat kaksineuvoisia, emit kolmiluottisia, ja tähkäsuomut ovat mustia sekä vihreän keskisuonen omaavia.
Harjasluikkia tavataan yleensä maapallon lämpimillä seuduilla. Ruotsissa tavataan vain järviharjasluikkaa eli sukaluikkaa (Isolepis setacea), josta on Etelä-Suomestakin yksi havainto 1900-luvun alkupuolelta. Etelä-Suomessa on tavattu myös espanjanharjasluikkaa eli espanjanluikkaa (Isolepis pseudosetacea) 1900-luvun alussa.
Nuokkuharjasluikkaa (Isolepis cernua) myydään koristekasvina.
Bahnowa syć (Isolepis, němsce Moorbinse) je ród ze swójby cachorowych rostlinow (Cyperaceae).
Bahnowa syć (Isolepis, němsce Moorbinse) je ród ze swójby cachorowych rostlinow (Cyperaceae).
Meldelis (Isolepis) – viksvuolinių (Cyperaceae) šeimos augalų gentis, kurioje viena reta ir į Lietuvos raudonąją knygą įrašyta rūšis – šerinis meldelis (Isolepis setacea). Tai daugiametis, apie 20-30 cm aukščio augalas. Stiebai ploni, siūliški. Žydi liepos – rugsėjo mėn. Auga vandens telkinių pakrantėse, drėgname smėlyje.
Sitniczka (Isolepis R.Br.) – rodzaj roślin z rodziny ciborowatych liczący 69 gatunków[3]. Występują one na wszystkich kontynentach w strefie tropikalnej i umiarkowanej, największe zróżnicowanie osiągając w Afryce i Australii[3]. Do polskiej flory należą: sitniczka szczecinowata (Isolepis setacea) i pływająca (I. fluitans). Zaliczana jest tu także sitniczka drobna (I. supina, w nowszych źródłach przenoszona do rodzaju Schoenoplectiella jako Sch. supina – gatunek w Polsce wymarły[4].
Rodzaj jak w przypadku wielu innych ciborowatych jest trudny do wyodrębnienia i często w przeszłości włączany był do rodzaju sitowiec w szerokim ujęciu (Scirpus s.l.). Dopiero w ostatnich latach XX wieku i na początku wieku XX, na podstawie danych z zakresu embriologii, genetyki i innych dziedzin potwierdzono odrębność rodzaju[3]. Dane genetyczne sugerują bliższe pokrewieństwo trzech gatunków (I. nodosa, I. marginata i I. trolli) do rodzaju Ficinia. Rodzaj Isolepis jest siostrzany wobec kladu obejmującego rodzaje Ficinia i Desmoschoenus[5]. W obrębie rodzaju zagnieżdżony jest wyodrębniany czasem jako osobny rodzaj sitnik (Eleogiton)[5]. Niektóre zaliczane tu gatunki, w tym występujący w Polsce Isolepis supina (L.) R.Br. traktowany jest w nowych źródłach jako Schoenoplectiella supina (L.) Lye[6][7].
Rodzaj należy do rodziny ciborowatych (Cyperaceae) z rzędu wiechlinowców (Poales) stanowiącego jeden z kladów jednoliściennych (monocots)[1]. W obrębie rodziny należy do plemienia Cypereae w obrębie podrodziny Cyperoideae[8].
Kilka gatunków jest uprawianych jako rośliny ozdobne, m.in. sitniczka zwisła (Isolepis cernua), Isolepis nodosa[10].
Sitniczka (Isolepis R.Br.) – rodzaj roślin z rodziny ciborowatych liczący 69 gatunków. Występują one na wszystkich kontynentach w strefie tropikalnej i umiarkowanej, największe zróżnicowanie osiągając w Afryce i Australii. Do polskiej flory należą: sitniczka szczecinowata (Isolepis setacea) i pływająca (I. fluitans). Zaliczana jest tu także sitniczka drobna (I. supina, w nowszych źródłach przenoszona do rodzaju Schoenoplectiella jako Sch. supina – gatunek w Polsce wymarły.
Isolepis R.Br. é um género botânico pertencente à família Cyperaceae[1].
O gênero é constituido por aproximadamente 430 espécies.
Isolepis R.Br. é um género botânico pertencente à família Cyperaceae.
O gênero é constituido por aproximadamente 430 espécies.
Borstsävssläktet, (Isolepis), är vanligen ettåriga, lågväxta, tuvade halvgräs. Släktet har 70 arter som huvudsakligen finns i varmare områden, i Sverige förekommer endast borstsäv (I. setacea). Ampelsäv (I. cernua) säljs ofta som krukväxt.
Ibland inkluderas även arten flytsäv (Eleogiton fluitans) i släktet, men oftast tillhör den släktet flytsävar.
Stråna är tunna, trinda och bladlösa. Bladslidorna är ofta rödaktiga. axen är mångblommiga, små, ensamma eller två tillsammans i stråtoppen; stödbladen är uppåtriktade och strålikt. Axfjällen är svarta med en grön mittnerv. Blommorna är tvåkönade och utan kalkborst. En eller två ståndare, ett stift och tre märken. Nöten är trekantig och utan kalkborst. Kromosomtal: 2n=28.
Släktnamnet Isolepis kommer av grekiskans isos (lika) och lepis (fjäll) och betyder 'med lika fjäll', vilket syftar på axfjällen.
Wikimedia Commons har media som rör Borstsävssläktet.
Borstsävssläktet, (Isolepis), är vanligen ettåriga, lågväxta, tuvade halvgräs. Släktet har 70 arter som huvudsakligen finns i varmare områden, i Sverige förekommer endast borstsäv (I. setacea). Ampelsäv (I. cernua) säljs ofta som krukväxt.
Ibland inkluderas även arten flytsäv (Eleogiton fluitans) i släktet, men oftast tillhör den släktet flytsävar.
Stråna är tunna, trinda och bladlösa. Bladslidorna är ofta rödaktiga. axen är mångblommiga, små, ensamma eller två tillsammans i stråtoppen; stödbladen är uppåtriktade och strålikt. Axfjällen är svarta med en grön mittnerv. Blommorna är tvåkönade och utan kalkborst. En eller två ståndare, ett stift och tre märken. Nöten är trekantig och utan kalkborst. Kromosomtal: 2n=28.
Släktnamnet Isolepis kommer av grekiskans isos (lika) och lepis (fjäll) och betyder 'med lika fjäll', vilket syftar på axfjällen.
Isolepis R.Br. (1810)
Синонимы
Изо́лепис (лат. Isólepis) — род травянистых растений семейства Осоковые (Cyperaceae).
Однолетние, реже многолетние травянистые растения. Стебли простые, тонкие, трёхгранные; листья нитевидные.
Околоцветник (щетинки) отсутствует.
Род насчитывает около 75 видов[2], некоторые из них:
