dcsimg

Hlavinka horská ( Checo )

fornecido por wikipedia CZ
 src=
Rozvíjející se květenství

Hlavinka horská (Traunsteinera globosa) je pozemní, hlíznatá orchidej, jediný druh rodu hlavinka, který se v evropské přírodě vyskytuje. Tato bylina s neobvyklým narůžovělým květenstvím připomínajícím spíše česnek roste v přírodě České republiky jen ojediněle a je přísně chráněna. Lze ji s jinou rostlinou nesnadno zaměnit, neboť další druh téhož rodu, Traunsteinera sphaerica, má květy nažloutlé a roste až v jihozápadní Asii.[1][2]

Výskyt

Roste ve středoevropských a jihoevropských pohořích, na východ zasahuje až na Krym, do Turecka a na Kavkaz. V České republice je poměrně vzácná a roste pouze na několika místech. V Čechách, kde se dříve vyskytovala v Českém středohoří a v Orlických horách, pravděpodobně vymizela. Na Moravě nyní roste v Hrubém Jeseníku a na okraji Karpat, v Beskydech, Javorníkách, Hostýnských vrších a v Bílých Karpatech.[1][3][4][5]

Ekologie

Tento geofyt je vázán na slunné, luční biotopy, vyskytuje se na loukách, pastvinách či otevřených prameništích, kde jsou vlhčí humózní či kamenitohlinité půdy. Její stanoviště, která mohou být zásaditá nebo i slabě kyselá, se nacházejí od podhůří do hor.[4][6][7]

Popis

Vytrvalá bylina s přímou, nevětvenou, chudě olistěnou lodyhou vysokou 30 až 70 cm. V době kvetení jsou v zemi dvě hlízy a z větší, loňské vyrůstá lodyha s květy. Lodyha bez listové růžice má u báze dva až tři objímavé, hnědé, zakrslé, šupinaté listy. Výše pak vyrůstají čtyři a více listů bylinných, šikmo odstávajících, které jsou podlouhle až obkopinaté, na bázi objímavé a na vrcholu mají kápovitou špičku. Spodní listy bývají dlouhé 5 až 13 cm a 1 až 3 cm široké, směrem vzhůru se však zmenšují, poslední úzký list nedosahuje ani k počátku květenství.

Květenství je hustý klas (někdy považovaný za hlávku), který má v době před rozkvětem kulovitě jehlancovitý tvar, v době květu je spíše kulovitý a po odkvětu se prodlužuje. Je v něm nahloučeno až 100 květů, které jsou světle růžové nebo světle purpurové s nachovými tečkami a mají drobné listeny. Okvětní lístky jsou vejčité, asi 7 mm dlouhé, vnější se ke konci zužují a na vrcholu mají kyjovitý přívěsek. Široce klínovitý pysk s nachovými tečkami je do poloviny třílaločný a prostřední lalok je delší než postranní, ostruha je svislá, válcovitá a prohnutá. Květy se otevírají jen ve dne, příjemně voní a bývají opylovány převážně motýly. Kvetou v závislosti na poloze od května do srpna. Brylky pylu jsou světle žluté. Ploidie druhu je 2n = 42.

Plodem je přisedlá, eliptická tobolka směřující šikmo vzhůru, obsahuje množství velmi drobných semen. Semena nemají zcela vyvinutá embrya a jsou v rané fázi vývoje závislá na mykorhizních houbách, patřících pravděpodobně do čeledí Tulasnellaceae nebo Ceratatobasidiaceae.[1][2][3][4][8]

Ohrožení

Hlavinka horská je velmi citlivá na minerální i organické hnojení půdy, ve které roste, stejně jako na meliorační úpravy mající za cíl odvodnit lokalitu. Pro svůj estetický vzhled je též ohrožována trháním kvetoucích jedinců a sběrem hlíz. Ustupuje z obhospodařovaných pozemků, hlavně z lučních lokalit v nižších polohách, a vytratila se také z blízkosti turistických cest. Stejně nebezpečné je pro ni upuštění od obhospodařování luk a pastvin, které následně zarostou nepůvodními travinami a dřevinami.

Je v České republice chráněným druhem a byla zařazena k silně ohroženým druhům naší květeny, jak ve "Vyhlášce MŽP ČR č. 395/1992 Sb. ve znění vyhl. č. 175/2006 Sb" (§2), tak i v "Červeném seznam cévnatých rostlin České republiky z roku 2012" (C2b).[1][7][9][10]

Odkazy

Reference

  1. a b c d HOSKOVEC, Ladislav. BOTANY.cz: Hlavinka horská [online]. O. s. Přírodovědná společnost, BOTANY.cz, rev. 14.07.2007 [cit. 2017-02-24]. Dostupné online. (česky)
  2. a b Traunsteinera globosa [online]. Arbeitskreis Heimische Orchideen, Bayern e. V, München, DE [cit. 2017-02-24]. Dostupné online. (německy)
  3. a b HANZL, Martin. Natura Bohemica: Hlavinka horská [online]. Natura Bohemica, Olomouc, rev. 12.04.2011 [cit. 2017-02-24]. Dostupné online. (česky)
  4. a b c RYBKA, Vlastík. Vlhké louky. Ilustrace Radka Josková Jedličková. Praha: Ottovo nakladatelství, 2014. 550 s. ISBN 978-80-7451-441-8. Kapitola Hlavinka horská, s. 406-407.
  5. HASSLER, M. Catalogue of Life 2016: Traunsteinera globosa [online]. Naturalis biodiverzity Center, Leiden, NL, rev. 2016 [cit. 2017-02-24]. Dostupné online. (anglicky)
  6. SUCHÁČEK, Pavel. Klíčivost vybraných druhů vstavačovitých rostlin na obnovených loukách na území CHKO Bílé Karpaty. České Budějovice, 2013 [cit. 24.02.2017]. Bakalářská práce. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích. Vedoucí práce Jana Jersáková. Dostupné online.
  7. a b DANČÁK, Martin; CHYTIL, Petr. Vzácné rostliny Beskyd: Hlavinka horská [online]. ČSOP Salamandr, CHKO Beskydy, Rožnov pod Radhoštěm, rev. 12.2013 [cit. 2017-02-24]. Dostupné online. (česky)
  8. Traunsteinera globosa [online]. Jindřich Šmiták, Orchidea klub Brno, Brno [cit. 2017-02-24]. Dostupné online. (česky)
  9. Vyhláška MŽP ČR č. 395/1992 Sb. ve znění vyhl. č. 175/2006 Sb. [online]. Ministerstvo životního prostředí ČR [cit. 2017-02-24]. Dostupné online. (česky)
  10. GRULICH, Vít. Red List of vascular plants of the Czech Republic: 3rd edition. Preslia [online]. Botanický ústav, AV ČR, Průhonice, 2012 [cit. 24.02.2017]. Roč. 84, čís. 3, s. 631-645. Dostupné online. ISSN 0032-7786. (anglicky)

Externí odkazy

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Wikipedia autoři a editory
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia CZ

Hlavinka horská: Brief Summary ( Checo )

fornecido por wikipedia CZ
 src= Rozvíjející se květenství

Hlavinka horská (Traunsteinera globosa) je pozemní, hlíznatá orchidej, jediný druh rodu hlavinka, který se v evropské přírodě vyskytuje. Tato bylina s neobvyklým narůžovělým květenstvím připomínajícím spíše česnek roste v přírodě České republiky jen ojediněle a je přísně chráněna. Lze ji s jinou rostlinou nesnadno zaměnit, neboť další druh téhož rodu, Traunsteinera sphaerica, má květy nažloutlé a roste až v jihozápadní Asii.

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Wikipedia autoři a editory
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia CZ

Rosa Kugelorchis ( Alemão )

fornecido por wikipedia DE

Die Rosa Kugelorchis (Traunsteinera globosa), meist Rote Kugelorchis[1] und auch nur Kugelorchis oder Kugelknabenkraut genannt, ist eine Pflanzenart aus der Gattung der Kugelorchis (Traunsteinera) in der Familie der Orchideen (Orchidaceae).

Beschreibung

 src=
Illustration aus Album des orchidées de l'Europe centrale et septentrionale, 1899

Vegetative Merkmale

Die Rosa Kugelorchis ist eine ausdauernde, krautige Pflanze, die Wuchshöhen von etwa 20 bis 60 Zentimetern erreicht. Vier bis sechs aufrechte Laubblätter sind wechselständig am dünnen Stängel verteilt. Die einfache Blattspreite ist lanzettlich und von bläulich-grüner Farbe.

 src=
Blütenstand

Generative Merkmale

Die Blütezeit reicht von Juni bis Juli. Der anfangs pyramidenförmige Blütenstand wird später halbkugelig bis eiförmig; in ihm stehen viele Blüten sehr dicht zusammen.

Die zwittrige Blüte ist zygomorph und dreizählig. Die Blütenhüllblätter sind rosafarben mit purpurroten Punkten auf der Lippe. Die Sepalen sind lang ausgezogen mit knopfartiger Spitze. Der Mittellappen der dreispaltigen Lippe hat eine aufgesetzte Spitze. Der zylindrische Sporn ist kürzer als der Fruchtknoten.

Chromosomensatz

Die Chromosomenzahl beträgt 2n = 42.[2]

Vorkommen

Die Rosa Kugelorchis gedeiht in europäischen Gebirgen von den Pyrenäen bis zum Balkan und bis zum Kaukasus.[3]

Die Rosa Kugelorchis gedeiht von der collinen bis zur subalpinen Höhenstufe. In Europa kommt die Rosa Kugelorchis in Höhenlagen von 250 bis 2630 Metern vor.[4] Nach Baumann und Künkele hat die Rosa Kugelorchis in den Alpenländern folgende Höhengrenzen: Deutschland 420–2110 Meter, Frankreich 570–2600 Meter, Schweiz 450–2630 Meter, Liechtenstein 430–2100 Meter, Österreich 360–2200 Meter, Italien 390–2500 Meter, Slowenien 250–1840 Meter.[4] In Deutschland steigt sie in den Alpen bis zu einer Höhenlage von 2150 Metern auf. So kommt sie in den Allgäuer Alpen in Höhenlagen von 850 is 2150 Metern vor. Am Linkerskopf in Bayern erreicht sie eine Höhenlage von 2150 Metern.[5] In Österreich ist die Rosa Kugelorchis zerstreut anzutreffen, fehlt im Burgenland und ist in Wien ausgestorben.

Diese kalkliebende Pflanze gedeiht am besten auf frische Kalk-Magerrasen oder Bergwiesen, in der subalpinen Höhenstufe auch Wildheu-Hänge. Sie gedeiht in Pflanzengesellschaften der Verbände Caricion ferrugineae, Calamagrostion, Mesobromion oder Polygono-Trisetion.[2]

Die ökologischen Zeigerwerte nach Landolt et al. 2010 sind in der Schweiz: Feuchtezahl F = 3+w (feucht aber mäßig wechselnd), Lichtzahl L = 4 (hell), Reaktionszahl R = 4 (neutral bis basisch), Temperaturzahl T = 2 (subalpin), Nährstoffzahl N = 3 (mäßig nährstoffarm bis mäßig nährstoffreich), Kontinentalitätszahl K = 3 (subozeanisch bis subkontinental).[6]

Taxonomie

Die Erstveröffetnlichung erfolgte 1759 unter dem Namen (Basionym) Orchis globosa durch Carl von Linné in Syst. Nat. 10. Auflage, 2, S. 1242. Das Artepitheton globosa bedeutet kugelförmig. Die Neukombination zu Traunsteinera globosa (L.) Rchb. wurde 1842 durch Heinrich Gottlieb Ludwig Reichenbach in Flora Saxonica, S. 87 veröffentlicht.[3]

Quellen und weiterführende Informationen

Einzelnachweise

  1. Traunsteinera globosa (L.) Rchb., Rote Kugelorchis. FloraWeb.de
  2. a b Erich Oberdorfer: Pflanzensoziologische Exkursionsflora für Deutschland und angrenzende Gebiete. Unter Mitarbeit von Angelika Schwabe und Theo Müller. 8., stark überarbeitete und ergänzte Auflage. Eugen Ulmer, Stuttgart (Hohenheim) 2001, ISBN 3-8001-3131-5, S. 278–279.
  3. a b Rafaël Govaerts (Hrsg.): Traunsteinera globosa. In: World Checklist of Selected Plant Families (WCSP) – The Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew, abgerufen am 18. Dezember 2016.
  4. a b Helmut Baumann, Siegfried Künkele: Orchidaceae. In: Oskar Sebald et al.: Die Farn- und Blütenpflanzen Baden-Württembergs. 1. Auflage, Band 8, Verlag Eugen Ulmer, Stuttgart 1998 ISBN 3-8001-3359-8. S. 374.
  5. Erhard Dörr, Wolfgang Lippert: Flora des Allgäus und seiner Umgebung. Band 1, IHW, Eching 2001, ISBN 3-930167-50-6, S. 371–372.
  6. Traunsteinera globosa (L.) Rchb. In: Info Flora, dem nationalen Daten- und Informationszentrum der Schweizer Flora. Abgerufen am 8. April 2021.

Literatur

Der Artikel beruht hauptsächlich auf folgenden Unterlagen:

  • Muer, Angerer: Alpenpflanzen. Stuttgart 2004, ISBN 3-8001-3374-1.
  • Manfred A. Fischer, Wolfgang Adler, Karl Oswald: Exkursionsflora für Österreich, Liechtenstein und Südtirol. 2., verbesserte und erweiterte Auflage. Land Oberösterreich, Biologiezentrum der Oberösterreichischen Landesmuseen, Linz 2005, ISBN 3-85474-140-5.

Helmut Baumann, Siegfried Künkele, Richard Lorenz: Orchideen Europas mit angrenzenden Gebieten. Verlag Eugen Ulmer, Stuttgart, 2006. ISBN 978-3-8001-4162-3. S. 304.

Weblinks

 src=
– Album mit Bildern, Videos und Audiodateien
 title=
licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autoren und Herausgeber von Wikipedia
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia DE

Rosa Kugelorchis: Brief Summary ( Alemão )

fornecido por wikipedia DE

Die Rosa Kugelorchis (Traunsteinera globosa), meist Rote Kugelorchis und auch nur Kugelorchis oder Kugelknabenkraut genannt, ist eine Pflanzenart aus der Gattung der Kugelorchis (Traunsteinera) in der Familie der Orchideen (Orchidaceae).

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autoren und Herausgeber von Wikipedia
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia DE

Traunsteinera globosa ( Corsa )

fornecido por wikipedia emerging languages

Traunsteinera globosa hè una pianta chì face partita di a famiglia di l'orchidaceae.

Descrizzione

Lucalisazione

Referenze

Ligami

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autori è editori di Wikipedia
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia emerging languages

Traunsteinera globosa: Brief Summary ( Corsa )

fornecido por wikipedia emerging languages

Traunsteinera globosa hè una pianta chì face partita di a famiglia di l'orchidaceae.

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autori è editori di Wikipedia
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia emerging languages

Traunsteinera globosa ( Inglês )

fornecido por wikipedia EN

Traunsteinera, the round headed orchid, or globe orchid, is a genus of flowering plants from the orchid family, Orchidaceae.

Description

Traunsteinera species are terrestrial, perennial plants (geophytes), which overwinter with two ovate root nodules.

They are slender, up to 60 cm high plants. The flower stem has no leaf rosette but scattered stem leaves.

The inflorescence is very dense, with dozens of small flowers in an initially cone-shaped, later spherical to spherical spike. The perianth petals are oval in shape, with a long spatulate spire, forming a helmet. The lip is three-lobed, with a thin, curved spur. The gynostemium is short and obtuse, the rostellum three-lobed.

Distribution

The species is rare and occurs locally in the medium and high mountain ranges from the temperate regions of Europe to the Caucasus. Plants are found growing in neutral to calcareous, moist or dry soils in sunny places such as calcareous grasslands and alpine meadows. In medium and high mountain ranges from 1000-3000 m.

Taxonomy

Traunsteinera is named after the Austrian pharmacist and botanist Joseph Traunsteiner (1798–1850). The scientific name was published in 1842 by Heinrich Gottlieb Ludwig Reichenbach.

Species

There are two known species, native to Europe, Turkey and the Caucasus.[1][2][3]

See also

References

  1. ^ a b Kew World Checklist of Selected Plant Families
  2. ^ Altervista Flora Italiana, Orchide dei pascoli, Round Headed Orchid, Traunsteinera globosa (L.) Rchb., Fl. Saxon.: 87. 1842
  3. ^ Pridgeon, A.M., Cribb, P.J., Chase, M.C. & Rasmussen, F.N. (2001). Orchidoideae (Part 1). Genera Orchidacearum 2: 1-416. Oxford University Press, New York, Oxford.

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Wikipedia authors and editors
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia EN

Traunsteinera globosa: Brief Summary ( Inglês )

fornecido por wikipedia EN

Traunsteinera, the round headed orchid, or globe orchid, is a genus of flowering plants from the orchid family, Orchidaceae.

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Wikipedia authors and editors
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia EN

Traunsteinera globosa ( Espanhol; Castelhano )

fornecido por wikipedia ES

Traunsteinera globosa es la única especie del género monoespecífico, Traunsteinera, de la familia de las orquídeas (Orchidaceae).

Traunsteinera globosa 090705.jpg

Variedades y hábitat

Su hábitat son los prados de montaña, húmedos, de entre 1000 a 2700 msnm. de gran parte de Europa.

La única especie es Traunsteinera globosa, y no es rara la forma blanca (var. albiflora Schur).

Hay algunos autores que a la T. globosa subsp. sphaerica (M. Bieb.) Soó, típica del Cáucaso y Anatolia, la elevan al rango de especie.

Descripción

Una de las características más útiles para determinar la Traunsteinera globosa, cuya inflorescencia cónica se parece a la de Anacamptis pyramidalis, es la forma de los sépalos que acaban en apículo espatulado.

Planta alta de 20 a 60 cm, que presenta dos rizomas tuberosos, ovoidales. Tallo grácil, erecto, flexuoso.

Hojas basales reducidas a escamas marrones, 4 a 6 hojas caulinares, suberectas o erecta, distribuidas a lo largo de todo el tallo, las inferiores lanceoladas, tallo fino a 13 cm, sin embargo se vuelve más corto hacia el extremo.

Florece hacia el mes de julio. Inflorescencia pequeña, densa y multifloral, en un principio cónica después subglobosa, pasando a cilíndrica. Brácteas membranosas, tan largas como el ovario. Flores pequeñas, rosa o rosapurpurea, con manchas más oscuras sobre el labelo y a veces sobre los pétalos

Los sépalos con una longitud de 4,5 a 8 mm, ovados con un ápice claviforme largo, con apículo espatulado. Pétalos muy cortos, curvardos sobre el ginostemio. Labelo cuneiforme, largo 4 a 7 mm, trilobulado, con lóbulos laterales triangulares o romboidales, lóbulo mediano apenas más largo, con apéndice pequeño, ginostemo corto, obtuso. Borsicola rudimentaria, bilocular, recubriendo solo parcialmente y reticular.

Espolón delgado, de una longitud menor de 1/2 del ovario (2,5-3 mm), vuelto hacia abajo. Ovario sesil.

Sinonimia

  • Orchis globosa L. (1759).
  • Nigritella globosa (L.) Rchb. (1830).
  • Orchites globosa (L.) Schur (1866).
  • Orchis halleri Crantz (1769).
  • Orchis globosa var. albiflora Schur (1866).
  • Orchis globosa var. gracilis Schur (1866).
  • Orchis globosa var. major Schur (1866).
  • Orchis globosa lusus albiflora (Schur) Uechtr. in E.Fiek (1881).
  • Orchis globosa var. angustifolia Zapal. (1906).
  • Orchis globosa var. dentifera Zapal. (1906).
  • Orchis globosa var. prutica Zapal. (1906).[1]

Referencias

  1. Sinónimos en Kew
  • L. Watson and M. J. Dallwitz, The Families of Flowering Plants, Orchidaceae Juss.

 title=
licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autores y editores de Wikipedia
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia ES

Traunsteinera globosa: Brief Summary ( Espanhol; Castelhano )

fornecido por wikipedia ES

Traunsteinera globosa es la única especie del género monoespecífico, Traunsteinera, de la familia de las orquídeas (Orchidaceae).

Traunsteinera globosa 090705.jpg
licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autores y editores de Wikipedia
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia ES

Orchis globuleux ( Francês )

fornecido por wikipedia FR

Traunsteinera globosa

L'orchis globuleux (Traunsteinera globosa) est une espèce d'orchidées terrestres européenne.

Description

 src=
Orchis globuleux
Mont Margériaz, Savoie.

Les feuilles glauques, sont toutes portées par la tige, haute de 20 à 60 cm.

Fleurs roses ou mauves en épi très dense.

Fleurs à éperon court, labelle moucheté, lobes latéraux assez courts, pétales et sépales se terminant par un filet spatulé[1].

Floraison

Mai à août[2].

Habitat et répartition

Prairies calcaires, de 900 à 2 600 m[3]. Des Pyrénées à proximité de la mer Noire.

Notes et références

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Auteurs et éditeurs de Wikipedia
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia FR

Orchis globuleux: Brief Summary ( Francês )

fornecido por wikipedia FR

Traunsteinera globosa

L'orchis globuleux (Traunsteinera globosa) est une espèce d'orchidées terrestres européenne.

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Auteurs et éditeurs de Wikipedia
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia FR

Kulojta pihawka ( Sorábio superior )

fornecido por wikipedia HSB

Kulojta pihawka (Traunsteinera globosa) je rostlina ze swójby orchidejowych rostlinow (Orchidaceae).

Wopisanje

Kulojta pihawka je trajne zelo, kotrež docpěwa wysokosć wot 30 hač 60 cm.

Łopjena

Łopjena su proste, zrunane, namódreń zelene, wosebje w delnim dźělu stołpika.

Kćenja

Kćěje wot junija hač julija. 30-80 bałdrijanojće wonjacych, róžojtych, rědko běłych, kćenjow steji w kulojtym hač wótro-kehelojtym, hustym kwětnistwje a docpěwa šěrokosć wot 1 cm. Kćenjowe łopješka njesu dołhe kónčki a su najprjedy helmojće hromadu nygace a pozdźišo zwónčkojće wotstejace. Wotroha je dele zhibnjena. Hubka je třiškałobowa a ćmowopurpurowje dypkata.

Stejnišćo

Rosće na wapnowych suchich trawnikach alpskich srjedźnych horinow, na wotewrjenych hórskich łukach Alpow. Preferuje čerstwe, bazowe, zwjetša wapnite, čumpate kamjentne a hlinjane pódy.

Rozšěrjenje

Rostlina je w horinach srjedźneje a južneje Europy rozšěrjena.

Žórła

  • Schauer - Caspari: Pflanzenführer für unterwegs, ISBN 978-3-8354-0354-3, 2. nakład, 2008, strona 226 (němsce)
  • Spohn, Aichele, Golte-Bechtle, Spohn: Was blüht denn da? Kosmos Naturführer (2008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 104 (němsce)
  • Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
  • Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
  • Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
  • Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)

Eksterne wotkazy

Commons
Hlej wotpowědne dataje we Wikimedia Commons:
Kulojta pihawka
(Traunsteinera globosa)
licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Wikipedia authors and editors
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia HSB

Kulojta pihawka: Brief Summary ( Sorábio superior )

fornecido por wikipedia HSB

Kulojta pihawka (Traunsteinera globosa) je rostlina ze swójby orchidejowych rostlinow (Orchidaceae).

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Wikipedia authors and editors
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia HSB

Traunsteinera globosa ( Italiano )

fornecido por wikipedia IT

L'orchide dei pascoli (Traunsteinera globosa (L.) Rchb., 1842) è una piccola pianta erbacea dalla vistosa infiorescenza sferica, appartenente alla famiglia delle Orchidacee.[1]

Etimologia

Il nome generico (Traunsteinera) è in onore del farmacista austriaco Joseph Traunsteiner (1798 – 1850) di Kitzbühel; L'epiteto specifico (globosa) deriva dalla particolare forma dell'infiorescenza.
Il binomio scientifico di questa pianta inizialmente era Orchis globosa, proposto dal botanico e naturalista svedese Carl von Linné (1707 - 1778) in una pubblicazione del 1759, modificato successivamente in quello attualmente accettato (Traunsteinera globosa), proposto dal botanico e ornitologo tedesco Heinrich Gottlieb Ludwig Reichenbach (1793 – 1879) nel 1842.
In lingua tedesca questa pianta si chiama Kugelorchis oppure Kugelstendel; in francese si chiama Orchis globuleux.

Descrizione

 src=
Il portamento

L'altezza di questa pianta varia da 20 a 60 cm. La forma biologica è geofita bulbosa (G bulb), ossia sono piante perenni erbacee che portano le gemme in posizione sotterranea. Durante la stagione avversa non presentano organi aerei e le gemme si trovano in organi sotterranei chiamati bulbi, organi di riserva che annualmente producono nuovi fusti, foglie e fiori. È un'orchidea terrestre in quanto contrariamente ad altre specie, non è “epifita”, ossia non vive a spese di altri vegetali di maggiori proporzioni

Radici

Le radici sono fascicolate e secondarie da bulbo, e si trovano nella parte superiore del bulbo.

Fusto

  • Parte ipogea: la parte sotterranea consiste in uno-due bulbi (o anche rizotuberi) a forma ovoidale e consistenza carnosa.
  • Parte epigea: la parte aerea del fusto è semplice, eretta e glabra; è striato ed è di consistenza flessuosa. Le foglie arrivano sin sotto l'infiorescenza. Il colore è verde pallido.

Foglie

 src=
Le foglie

Le foglie sono di tre tipi:

  • Foglie basali: le foglie basali sono aderenti al fusto e sono atrofizzate a delle guaine; la forma è lanceolata e le venature hanno un disegno reticolato e sono di colore verde;
  • Foglie cauline inferiori: le foglie cauline inferiori hanno una forma ellittica con margini paralleli; sono amplessicauli; l'apice è mucronato e l'aspetto è glauco. Possono essere lievemente maculate. Dimensioni delle foglie: larghezza 2 –3 cm; lunghezza 8 – 12 cm.
  • Foglie cauline superiori: le foglie superiori sono progressivamente più ridotte, hanno una forma da lanceolata a lineare.

Infiorescenza

L'infiorescenza è una spiga densa e contratta a forma emisferica o globulare. Nella fase iniziale dello sviluppo la forma è a “capituli” (ossia i fiori sono disposti a gruppi) e la forma è più piramidale; nella fase finale acquista la forma definitiva globosa. I fiori sono posti alle ascelle di brattee a forma lanceolato-lineare e lunghe quasi come l'ovario. I fiori inoltre sono resupinati, ruotati sottosopra tramite torsione dell'ovario; in questo caso il labello è volto in basso. Dimensione dell'infiorescenza a “capituli”: larghezza 3 cm; altezza 1 cm. Dimensione dell'infiorescenza a fine sviluppo: larghezza 3,5 cm; altezza 3 – 6 cm. Dimensione delle brattee: larghezza 3 – 4 mm; lunghezza 16 – 20 mm.

Fiore

 src=
I fiori
Località: Val Piana, Limana (BL), 850 m s.l.m. - 02/06/2007

I fiori sono ermafroditi ed irregolarmente zigomorfi, pentaciclici (perigonio a 2 verticilli di tepali, 2 verticilli di stami (di cui uno solo fertile – essendo l'altro atrofizzato), 1 verticillo dello stilo). I fiori sono inodori ed hanno un colore roseo con sfumature bianche e macchie violette. Dimensione dei fiori: 5 – 12 mm.

  • Formula fiorale: per queste piante viene indicata la seguente formula fiorale:
P 3+3, [A 1, G (3)][2]
  • Perigonio: il perigonio è composto da 2 verticilli con 3 tepali (o segmenti) ciascuno (3 interni e 3 esterni). I tepali esterni sono patenti ed hanno una forma ovato-lanceolata; si prolungano in una appendice a forma spatolata. Dei tre tepali interni quello mediano (chiamato labello) è molto diverso dagli altri, mentre i due laterali sono identici tra loro; hanno anch'essi una appendice, ma sono lunghi la metà di quelli esterni. Lunghezza dei tepali: 4,5 – 8 mm.
  • Labello: il labello (semplice – non formato da due parti distinte) è trilobo; i tre lobi sono quasi uguali (quello centrale ha una piccola appendice). Sul retro, alla base, il labello è prolungato in uno sperone a forma conica e piegato in basso. Sul labello sono presenti delle macchie colorate più scure. Lunghezza dello sperone: 3 – 4 mm. Lunghezza del labello: 4 – 7 mm.
  • Ginostemio: lo stame con le rispettive antere (in realtà si tratta di una sola antera fertile biloculare – a due logge) è concresciuto con lo stilo e forma una specie di organo colonnare chiamato "ginostemio"[3]. Quest'organo è posizionato all'interno-centro del fiore e in questa specie non è molto lungo. Il polline ha una consistenza gelatinosa; e si trova nelle due logge dell'antera, queste sono fornite di una ghiandola vischiosa (chiamata retinacolo). I pollinii sono inseriti sul retinacolo tramite delle caudicole, mentre i retinacoli sono protetti da due borsicole rostellari distinte (non ricoprono completamente i retinacoli)[4]. L'ovario, sessile in posizione infera è formato da tre carpelli fusi insieme.
  • Fioritura: da giugno ad agosto.

Frutti

Il frutto è una capsula. Al suo interno sono contenuti numerosi minutissimi semi piatti. Questi semi sono privi di endosperma e gli embrioni contenuti in essi sono poco differenziati in quanto formati da poche cellule. Queste piante vivono in stretta simbiosi con micorrize endotrofiche, questo significa che i semi possono svilupparsi solamente dopo essere infettati dalle spore di funghi micorrizici (infestazione di ife fungine). Questo meccanismo è necessario in quanto i semi da soli hanno poche sostanze di riserva per una germinazione in proprio.[5]

Biologia

  • Impollinazione: Nel 2007 è stato dimostrato come l'impollinazione di questa orchidea non avviene per autogamia come si credeva. Gli studiosi per due anni hanno coperto delle piante con teli appositi che impediscono ad eventuali impollinatori di raggiungere i fiori e hanno osservato che le piante non producevano ovari maturi, indicando una completa impollinatore-dipendenza per potersi riprodurre[6].

La riproduzione di questa pianta avviene in due modi:

  • per via sessuata grazie all'impollinazione degli insetti pronubi; pur essendo priva di nettare riesce ad attirare gli impollinatori di varie specie di Dipsacaceae, delle quali simula l'aspetto[7]; la germinazione dei semi è condizionata dalla presenza di funghi specifici (i semi sono privi di albume – vedi sopra).
  • per via vegetativa in quanto uno dei due bulbi possiede la funzione vegetativa per cui può emettere gemme avventizie capaci di generare nuovi individui (l'altro bulbo generalmente è di riserva).

Distribuzione e habitat

  • Geoelemento: il tipo corologico (area di origine) è Orofita – Sud Europeo.
  • Diffusione: al nord in Italia è una pianta comune; al centro è rara e discontinua; mentre è assente al sud e isole. In Europa è comune con esclusione dell'area dinarica.
  • Habitat: l'habitat tipico sono i pascoli subalpini e alpini come pure le praterie rase alpine. Il substrato preferito è sia calcareo che calcareo/siliceo, con pH basico, medi valori nutrizionali del terreno che deve essere mediamente umido.
  • Diffusione altitudinale: sui rilievi queste piante si possono trovare dai 600 fino a 2300 m s.l.m.; frequentano quindi i seguenti piani vegetazionali: collinare (meno spesso), montano e subalpino.

Fitosociologia

Dal punto di vista fitosociologico la specie di questa voce appartiene alla seguente comunità vegetale[8]:

Formazione: delle comunità delle praterie rase dei piani subalpino e alpino con dominanza di emicriptofite
Classe: Elyno-Seslerietea variae
Ordine: Seslerietalia variae

Tassonomia

Il numero cromosomico di T. globosa è: 2n = 42[9][10]

Varietà e forme

Esiste una varietà bianca che alcuni botanici distinguono dalla specie nominale con il nome di Traunsteinera globosa (L.) Rchb. var. albiflora Schur.

Sinonimi

La specie di questa voce ha avuto nel tempo diverse nomenclature. L'elenco che segue indica alcuni tra i sinonimi più frequenti:

  • Orchis broteroana Rivas Goday & Bellot
  • Orchis globosa L. (1759) (basionimo)
  • Nigritella globosa (L.) Rchb. (1830)

Specie simili

Nella fase iniziale dello sviluppo (quando l'infiorescenza non ha ancora acquistato la sua forma emisferica definitiva), questa orchidea può essere confusa con alcune orchidee del genere affine Dactylorhiza (ex Orchis):

Conservazione

Come tutte le orchidee è una specie protetta e quindi ne è vietata la raccolta e il commercio ai sensi della Convenzione sul commercio internazionale delle specie minacciate di estinzione (CITES).[11]

Note

  1. ^ (EN) Traunsteinera globosa, su Plants of the World Online, Royal Botanic Gardens, Kew. URL consultato il 12 aprile 2021.
  2. ^ Tavole di Botanica sistematica, su dipbot.unict.it. URL consultato il 26 novembre 2009 (archiviato dall'url originale il 28 dicembre 2010).
  3. ^ Musmarra, pag. 628.
  4. ^ Pignatti, vol. 3 - pag. 700.
  5. ^ Strasburger, vol. 2 - pag. 808.
  6. ^ N.Juillet et al. 2007, Pollination of the European food-deceptive Traunsteinera globosa (Orchidaceae): the importance of nectar-producing neighbouring plants - Pl. Syst. Evol. 265: 123–129
  7. ^ GIROS 2009, p.135.
  8. ^ Flora Alpina, vol. 2 - pag. 1124.
  9. ^ Tropicos Database, su tropicos.org. URL consultato il 25 novembre 2009.
  10. ^ Index synonymique de la flore de France, su www2.dijon.inra.fr. URL consultato il 25 novembre 2009.
  11. ^ CITES - Commercio internazionale di animali e piante in pericolo, su esteri.it, 7 febbraio 2019.

Bibliografia

 title=
licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autori e redattori di Wikipedia
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia IT

Traunsteinera globosa: Brief Summary ( Italiano )

fornecido por wikipedia IT

L'orchide dei pascoli (Traunsteinera globosa (L.) Rchb., 1842) è una piccola pianta erbacea dalla vistosa infiorescenza sferica, appartenente alla famiglia delle Orchidacee.

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autori e redattori di Wikipedia
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia IT

Knotsorchis ( Neerlandês; Flamengo )

fornecido por wikipedia NL

De knotsorchis (Traunsteinera globosa) is een Europese terrestrische orchidee. Het is een zeldzame soort van kalkgraslanden in het middel- en hooggebergte.

De plant dankt zijn naam aan de opvallende knots- tot kogelvormige bloeiwijze.

Naamgeving en etymologie

  • Synoniemen: Nigritella globosa Rchb. 1830, Orchis globosa L. 1759, Orchis halleri Crantz 1769, Orchites globosa (L.) Schur 1866
  • Nederlands: Knotsorchis, kogelorchis
  • Frans: Orchis globuleux
  • Engels: Round-headed orchid
  • Duits: Rosa Kugelorchis

De botanische naam Traunsteinera is vernoemd naar de Oostenrijkse apotheker en botanicus Josef Traunsteiner (1798–1850). De soortaanduiding globosa stamt uit het Latijn en betekent ‘rond van vorm’, wat slaat op de vorm van de bloeiwijze.

Kenmerken

Plant

De knotsorchis is een tot 60 cm hoge plant. De geelgroene bloemstengel heeft verspreid over de stengel vier tot zes bladeren. De bloeiwijze is zeer dicht, met tientallen kleine bloemen in een aanvankelijk kegelvormige, later kogel- tot bolvormige aar.

Het zijn terrestrische, overblijvende planten (geofyten), die overwinteren met twee eivormige wortelknollen.

Bladeren

De bladeren zijn aan beide zijden lichtgroen, ongevlekt, smal lancetvormig. De onderste bladeren zijn tot 13 cm lang, naar boven toe nemen ze in grootte af. De schutblaadjes zijn vliesvormig, groen met paarse randen, en even lang als de vruchtbeginsels.

 src=
Knotsorchis, detail bloeiwijze

Bloemen

De talrijke kleine bloempjes zijn roze tot paars, zeer zelden wit, en donker gevlekt. De sepalen en petalen zijn ovaal van vorm, met een lange spatelvormige spits, en vormen een helm. De lip is drielobbig, lichter dan de rest van de bloem en met opvallende donkerrode of purperen vlekken. Er is een dun, gebogen spoor.

De bloeitijd is van juni tot augustus.

Habitat

De knotsorchis geeft de voorkeur aan neutrale tot kalkrijke, vochtige of droge bodems op zonnige plaatsen, zoals kalkgraslanden en alpenweiden. In middel- en hooggebergtes komt de soort voor op hoogtes van 1000 tot 2700 m.

Voorkomen

De soort is zeldzaam en komt plaatselijk voor in de gebergtes van Europa, onder meer in de Pyreneeën, het Centraal Massief, de Alpen, de Vogezen, de Karpaten en de Abruzzen. Het verspreidingsgebied loopt van Spanje tot voorbij de Balkan en van Polen tot in Italië.

Verwante en gelijkende soorten

Verwarring met de andere vertegenwoordiger van het geslacht, Traunsteinera sphaerica (die door sommige taxonomen als een ondersoort van Traunsteinera globosa wordt beschouwd) is praktisch onmogelijk, mits die steeds wit of crèmekleurige bloemen heeft.

Wel kan de knotsorchis door zijn bloeiwijze en habitat verward worden met de hondskruid (Anacamptis pyramidalis) of met de roze-gekleurde soorten van de vanilleorchis (Nigritella). De eerste soort heeft echter nooit gestippelde bloemen, en de vanilleorchissen zijn veel kleiner (maximaal 20 cm).

Bedreiging en bescherming

De knotsorchis is beschermd in onder meer Frankrijk en Duitsland.

Wikimedia Commons Mediabestanden die bij dit onderwerp horen, zijn te vinden op de pagina Traunsteinera globosa op Wikimedia Commons.

Referenties

  • Ouvrage collectif sous l'Egide de la Société Français d'Orchidophilie, 1998.: Les Orchidées de France, Belgique et Luxembourg, Collection Parthenope, ISBN 2-9510379-1-0
  • Pierre Delforge, 1994.:Guide des orchidées d'Europe, d'Afrique du Nord et du Proche-Orient, Delachaux et Niestlé, ISBN 2-603-01323-8

Externe links

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Wikipedia-auteurs en -editors
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia NL

Knotsorchis: Brief Summary ( Neerlandês; Flamengo )

fornecido por wikipedia NL

De knotsorchis (Traunsteinera globosa) is een Europese terrestrische orchidee. Het is een zeldzame soort van kalkgraslanden in het middel- en hooggebergte.

De plant dankt zijn naam aan de opvallende knots- tot kogelvormige bloeiwijze.

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Wikipedia-auteurs en -editors
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia NL

Storczyca kulista ( Polonês )

fornecido por wikipedia POL

Storczyca kulista (Traunsteinera globosa (L.) Rchb.) – gatunek rośliny z rodziny storczykowatych (Orchidaceae). Łacińską nazwę rodzajową nadano jej dla uczczenia zasług austriackiego aptekarza Josepha Traunsteinera (przełom XVIII i XIX w.)[3].

Rozmieszczenie geograficzne

Występuje w górach Europy: w Alpach, Pirenejach, Apeninach, Jurze, w Karpatach i Sudetach. W Polsce występuje głównie w górach, gdzie jest dość częsta. Poza górami, na przylegającym niżu występuje znacznie rzadziej[3]. Notowana tutaj była na Podkarpaciu oraz w Słubicach i na łąkach koło Ojcowa[4]. W Sudetach obecnie występuje tylko na 2 izolowanych stanowiskach w obrębie Parku Narodowego Gór Stołowych.

 src=
Kwiatostan
 src=
Kwiatostan

Morfologia

Łodyga
Pojedyncza, wzniesiona, prosta, naga, o wysokości 15-70 cm[5].
Liście
Ulistnienie skrętoległe. Liście sinozielone, eliptyczne lub lancetowate. Posiada tylko kilka dużych liści (4-6)[6].
Kwiaty
Zebrane na szczycie łodygi w zbity kwiatostan, który początkowo jest szerokostożkowaty, później bardziej kulisty. Kwiaty fioletowo-różowe, dość jasne o wydłużonych działkach, pachnące. Boczne działki odstają dopiero w czasie kwitnienia. Warżka ma długość 3-8 mm, jest 3-łatkowa z ciemniejszymi plamkami; środkowa łatka jest najdłuższa i zgrubiała na szczycie. Ostroga krótka i zgięta. Zalążnia skręcona, prętosłup jasnoróżowy[5][6].

Biologia i ekologia

  • Rozwój: bylina, geofit. Kwitnie od maja do lipca. Jak wszystkie rośliny storczykowate żyje w symbiozie z pewnym gatunkiem grzyba[6].
  • Siedlisko: łąki, polany, murawy wysokogórskie. W górach występuje po piętro kosówki, zarówno na podłożu wapiennym, jak i bezwapiennym. Gatunek światłolubny, ale znoszący przejściowe zacienienie. W Karpatach występuje do 1760 m n.p.m., w Sudetach do 1000 m n.p.m. Rośnie na glebach o odczynie od bardzo kwaśnego do obojętnego (pH 4,3-7,2)[6].
  • Liczba chromosomów 2n= 42[4].

Zagrożenia i ochrona

Roślina objęta w Polsce ścisłą ochroną gatunkową. W ostatnich latach notuje się spadek liczebności gatunku. Znaczna liczba jej stanowisk znajduje się w karpackich parkach narodowych. Zagrożone są jedynie stanowiska znajdujące się poza parkami, głównie wskutek zaorywania łąk i intensyfikacji gospodarki łąkowej[6].

Przypisy

  1. Stevens P.F.: Angiosperm Phylogeny Website (ang.). 2001–. [dostęp 2010-08-04].
  2. The Plant List. [dostęp 2012-05-28].
  3. a b Zbigniew Mirek, Halina Piękoś-Mirkowa: Kwiaty Tatr. Przewodnik kieszonkowy. Warszawa: MULTICO Oficyna Wyd., 2003. ISBN 83-7073-385-9.
  4. a b Lucjan Rutkowski: Klucz do oznaczania roślin naczyniowych Polski niżowej. Warszawa: Wyd. Naukowe PWN, 2006. ISBN 83-01-14342-8.
  5. a b Władysław Szafer, Stanisław Kulczyński: Rośliny polskie. Warszawa: PWN, 1953.
  6. a b c d e Halina Piękoś-Mirkowa, Zbigniew Mirek: Rośliny chronione. Warszawa: Multico Oficyna Wyd., 2006. ISBN 978-83-7073-444-2.
licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autorzy i redaktorzy Wikipedii
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia POL

Storczyca kulista: Brief Summary ( Polonês )

fornecido por wikipedia POL

Storczyca kulista (Traunsteinera globosa (L.) Rchb.) – gatunek rośliny z rodziny storczykowatych (Orchidaceae). Łacińską nazwę rodzajową nadano jej dla uczczenia zasług austriackiego aptekarza Josepha Traunsteinera (przełom XVIII i XIX w.).

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autorzy i redaktorzy Wikipedii
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia POL

Pavstavač hlavatý ( Eslovaco )

fornecido por wikipedia SK
Question book-4.svg
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na použité zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa) je rastlina z čeľade vstavačovité (Orchidaceae).

Rozšírenie

Južná a stredná časť Európy. Od Pyrenejí po Kaukaz. Je to horský druh. Na Slovensku v Karpatoch od Bielych Karpát po Poloniny.

Opis

Je asi 30 až 70 cm vysoká, má priamu byľ, málo listov ktoré odstávajú od byle a sú kopijovité. Kvety sú malé v hustom ihlanovitom klase, nahustené úplne na konci byle. Kvety sú ružové s tmavými bodkami.Kvitne od mája do augusta. Plod je tobolka.

Ekológia

Suchšie a slnečné stanovištia až do horských oblastí. Obľubuje hlbšie výživné a vápenaté pôdy.

Ohrozenie a ochrana

Medzinárodne je chránená dohodou CITES. Na Slovensku je hodnotený ako zraniteľný (VU - vulnerable), v Česku je to druh kriticky ohrozený (CR). V Česku je to druh §2 – silne ohrozený C2. V Česku aj na Slovensku tak ako aj v mnohých ďalších krajinách výskytu je zákonom chránená. Rastlinu ohrozuje trhanie do kytíc či herbárov a poškodzovanie stanovíšť mechanicky i chemickými prostriedkami.

Iné projekty

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autori a editori Wikipédie
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia SK

Pavstavač hlavatý: Brief Summary ( Eslovaco )

fornecido por wikipedia SK

Pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa) je rastlina z čeľade vstavačovité (Orchidaceae).

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Autori a editori Wikipédie
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia SK

Траунштейнера куляста ( Ucraniano )

fornecido por wikipedia UK

Назва

Родова назва рослини на честь Йозефа Траунштейнера — аптекаря з Тіролю, який займався збиранням і вивченням рослин, а видова назва підкреслює її кулясту форму суцвіття.

Поширення та екологія

Вид поширений у Середній Європі (від Піренеїв і Вогезів на заході до Карпат і Балканського півострову на сході). Середземномор'я, південна межа ареалу в Європі пролягає через Північну Іспанію, Північно-Центральну Італію і Південну Болгарію. У країнах Європи зростає на висотах 1000–2600 м, також зростає на Кавказі і Малій Азії.

В Українських Карпатах поширений у всіх районах.

Трапляються досить зрідка на вологих луках, інколи у смузі криволісся, в гірських лісах, на узліссях і галявинах. Заходить у верхню частину субальпійського поясу до 1700–1750 м.

Морфологія

 src=
Илюстрація з книги «Atlas der Alpenflora», 1882

Бульбиста рослина з квітоносним пагоном 25-50 см заввишки. Бульби цілісні, тупі.

Стебло тонке, буває прямостояче, але здебільшого вигнуте.

Листки видовженоланцетні або видовженооберненояйцеподібні, різко звужені в коротеньке вістя, відігнуті, до основи звужені в довгі замкнуті піхви.

Квітки дрібні, лілувато-рожеві, зібрані в густе, майже кулясте суцвіття. Губа трилопатева, з дуже короткою шпоркою.

Цвіте у липні, тривалість цвітіння 20-25 днів. Плодоносить у серпні-вересні. Розмножується насінням.

Охорона

Занесена до Конвенції про міжнародну торгівлю видами флори та фауни, які перебувають під загрозою зникнення. Запропонована до Червоної книги Українських Карпат, занесена до Червоної книги України (третя категорія), також охороняється у Польщі, Словаччині, Болгарії і Росії. Охороняється у Чорногірському, Кузійському, Угольсько-Широколужанському масивах Карпатського біосферного заповідника, та на території Карпатського національного природного парку.

Причиною зменшення чисельності виду є рекреація, різні види господарської діяльності (випасання худоби, скошування, збір бульб як лікарської сировини).

Використання

Лікувальна і декоративна рослина.

Синоніми

  • Nigritella globosa (L.) Rchb.
  • Orchis globosa L.
  • Orchis globosa lusus albiflora (Schur) R.Uechtr.
  • Orchis globosa var. albiflora Schur
  • Orchis globosa var. angustifolia Zapal.
  • Orchis globosa var. dentifera Zapal.
  • Orchis globosa var. gracilis Schur
  • Orchis globosa var. major Schur
  • Orchis globosa var. prutica Zapal.
  • Orchis halleri Crantz
  • Orchites globosus (L.) Schur
  • Traunsteinera globosa f. dentifera (Zapal.) Soó
  • Traunsteinera globosa f. gracilis (Schur) E.G.Camus
  • Traunsteinera globosa f. major (Schur) E.G.Camus
  • Traunsteinera globosa f. prutica (Zapal.) Soó
  • Traunsteinera globosa lusus albiflora (Schur) E.G.Camus

Галерея

Посилання

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Автори та редактори Вікіпедії
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia UK

Traunsteinera globosa ( Vietnamita )

fornecido por wikipedia VI

Traunsteinera globosa là một loài thực vật có hoa trong họ Lan. Loài này được (L.) Rchb. miêu tả khoa học đầu tiên năm 1842.[1]

Hình ảnh

Chú thích

  1. ^ The Plant List (2010). Traunsteinera globosa. Truy cập ngày 7 tháng 6 năm 2013.

Liên kết ngoài


Hình tượng sơ khai Bài viết tông Lan này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn.
licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Wikipedia tác giả và biên tập viên
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia VI

Traunsteinera globosa: Brief Summary ( Vietnamita )

fornecido por wikipedia VI

Traunsteinera globosa là một loài thực vật có hoa trong họ Lan. Loài này được (L.) Rchb. miêu tả khoa học đầu tiên năm 1842.

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Wikipedia tác giả và biên tập viên
original
visite a fonte
site do parceiro
wikipedia VI

Траунштейнера шаровидная ( Russo )

fornecido por wikipedia русскую Википедию
Латинское название Traunsteinera globosa (L.) Rchb., 1842

wikispecies:
Систематика
на Викивидах

commons:
Изображения
на Викискладе

NCBI 413040

Траунште́йнера шарови́дная (лат. Traunsteinéra globósa) — травянистое растение; вид рода Траунштейнера (Traunsteinera) семейства Орхидные (Orchidaceae).

Ботаническое описание

 src=
Ботаническая иллюстрация из книги «Atlas der Alpenflora», 1882

Многолетнее травянистое растение высотой 20—70 см.

Листья ланцетной формы.

Соцветие шаровидное, многоцветковое. Цветки лилового цвета.

Плод — сухая коробочка.

Распространение и среда обитания

Растение распространено в Европе, Малой Азии, Закавказье.

В России встречается на Кавказе, Краснодарском и Ставропольском краях.

Произрастает на сырых лугах, горных склонах в альпийском и субальпийском поясах.

Охранный статус

Редкий вид. Занесена в Красную книгу России и ряда регионов РФ. Вымирает в связи с хозяйственной деятельностью в местах своего произрастания и сбором на букеты.

Литература

Ссылки

Красная книга России
редкий вид Информация о виде
Траунштейнера шаровидная

на сайте ИПЭЭ РАН
 title=
licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Авторы и редакторы Википедии

Траунштейнера шаровидная: Brief Summary ( Russo )

fornecido por wikipedia русскую Википедию

Траунште́йнера шарови́дная (лат. Traunsteinéra globósa) — травянистое растение; вид рода Траунштейнера (Traunsteinera) семейства Орхидные (Orchidaceae).

licença
cc-by-sa-3.0
direitos autorais
Авторы и редакторы Википедии