Catapozzulu (nomu scintificu Euforbia Lathyris) è n'erva, canusciuta pi li sò virtù midicinali.
Euphorbia je rod mlječika koji obuvata preko 2.000 vrsta jednogodišnjih i dvogodišnjih biljaka, trajnica, grmova i drveća iz porodice Euphorbiaceae. Mlječike su rasprostranjene na svim kontinentima, a u Bosni i Hercegovini i susjednim zemljama javlja se pedesetak vrsta i podvrsta.
Pripadnici ovog roda luče mlijeko lateks, koje je posebno karakteristično je za potporodice Euphorbioideae i Crotonoideae, a lateks drveta gume Hevea brasiliensis je primarni izvor prirodne gume. Lateks je otrovan u porodici Euphorbioideae, ali neškodljiv je u Crotonoideae. Bijela mangrova, poznata i kao mangrova slijepog oka (Excoecaria agallocha)), izaziva stvaranje plikova pri dodiru i privremenu sljepoću ako dođe u kontakt s očima. Ostala uobičajena imena su mliječna mangrova, buta buta ( malajski) i gewa (Bangladeš). Kao laksativ korišten je lateks.[1][2][3]
Nedavna molekularna istraživanja pokazala su da je enigmatična porodica Rafflesiaceae za koju je tek nedavno priznato da pripada redu Malpighiales, izvedena iz porodice Euphorbiaceae. [4] Tipska vrsta je Euphorbia antiquorumL. Neke od balkanskih su Euphorbia amygdaloides (bademasta mlječika), Euphorbia lamarckii, sinonim Euphorbia virgata (šibasta mlječika), Euphorbia maculata (pjegava mlječika) i mnoge druge.
Euphorbia is a genus o flouerin plants belangin tae the faimily Euphorbiaceae. Consistin o 2008 species,[1] Euphorbia is the fowerth lairgest genus o flouerin plants; it an aa haes ane o the lairgest ranges o chromosome counts, alang wi Rumex an Senecio.[2] Members o the faimily an genus are commonly referred tae as spurges. Euphorbia antiquorum is the type species for the genus Euphorbia;[3] it wis describit bi Carl Linnaeus in 1753 in Species Plantarum. The faimily is primarily foond in the tropical an subtropical regions o Africae an the Americas, but an aa in temperate zones warldwide. Succulent species oreeginate maistly frae Africae, the Americas an Madagascar. Thare exists a wide range o insular species: on the Hawaiian Islands, whaur spurges are collectively kent as "akoko",[4] an on the Canary Islands as "tabaibas".[5][6]
Euphorbia is a genus o flouerin plants belangin tae the faimily Euphorbiaceae. Consistin o 2008 species, Euphorbia is the fowerth lairgest genus o flouerin plants; it an aa haes ane o the lairgest ranges o chromosome counts, alang wi Rumex an Senecio. Members o the faimily an genus are commonly referred tae as spurges. Euphorbia antiquorum is the type species for the genus Euphorbia; it wis describit bi Carl Linnaeus in 1753 in Species Plantarum. The faimily is primarily foond in the tropical an subtropical regions o Africae an the Americas, but an aa in temperate zones warldwide. Succulent species oreeginate maistly frae Africae, the Americas an Madagascar. Thare exists a wide range o insular species: on the Hawaiian Islands, whaur spurges are collectively kent as "akoko", an on the Canary Islands as "tabaibas".
Euphorbia je rod mlječika koji obuvata preko 2.000 vrsta jednogodišnjih i dvogodišnjih biljaka, trajnica, grmova i drveća iz porodice Euphorbiaceae. Mlječike su rasprostranjene na svim kontinentima, a u Bosni i Hercegovini i susjednim zemljama javlja se pedesetak vrsta i podvrsta.
Pripadnici ovog roda luče mlijeko lateks, koje je posebno karakteristično je za potporodice Euphorbioideae i Crotonoideae, a lateks drveta gume Hevea brasiliensis je primarni izvor prirodne gume. Lateks je otrovan u porodici Euphorbioideae, ali neškodljiv je u Crotonoideae. Bijela mangrova, poznata i kao mangrova slijepog oka (Excoecaria agallocha)), izaziva stvaranje plikova pri dodiru i privremenu sljepoću ako dođe u kontakt s očima. Ostala uobičajena imena su mliječna mangrova, buta buta ( malajski) i gewa (Bangladeš). Kao laksativ korišten je lateks.
Nedavna molekularna istraživanja pokazala su da je enigmatična porodica Rafflesiaceae za koju je tek nedavno priznato da pripada redu Malpighiales, izvedena iz porodice Euphorbiaceae. Tipska vrsta je Euphorbia antiquorumL. Neke od balkanskih su Euphorbia amygdaloides (bademasta mlječika), Euphorbia lamarckii, sinonim Euphorbia virgata (šibasta mlječika), Euphorbia maculata (pjegava mlječika) i mnoge druge.
Euphorbia
Las lachusclas o los eufòrbis (var. eufòrbias; leiterèrs )(Euphorbia L.) son de plantas dicotyledones del genre Euphorbia e de la familha de las Euforbiacèas. Possedisson d'inflorescéncias particularas nomenadas ciatas, particularitat que las lachusclas partejan sonque amb de genres vesins. Coma totas las Euphorbiaceae, son de plantas toxicas, que possedisson un latèx a vegada fòrça irritant. S'agís d'un genre fòrça polimòrf, possedissent d'espècias de tijas nudas e mai o mens primas e de fuèlhas normalament desvolopadas e de desvolopament rapid (sosgenre Esula e Chamaesyce); d'autras son, a l'opausat, succulentas, similara als cactus, amb de fuèlhas sovent fòrça redusidas e possedissent d'espinas poderoses o non (sosgenre Athymalus (ex Rhizanthium) e sosgenre Euphorbia). Son erbacèas o lignosas segon las espècias.
Per las espècias del sosgenre Esula (Euphorbia amygdaloides, E. lathyris, E. peplus...) de las regions temperadas, l'aspècte de las plantas florissent se modifica fòrça amb los jorns passats: las fuèlhas an tendéncia a desapareisser a mesura que l'ombela se desvelopa, la tija rogís, alara que lo fruch, capsula globulosa de tres lòtges, emergís plan rapidament de l'inflorescéncia.
Selon Plini lo vielh, lo mot euphorbia vendriá d’euphorbium, lo nom donat pel rei e erudit Juba II de Mauretània, en l'onor de son mètge grèc Euphorbus, a la medecina facha a partir del latèx de l'espècia ara nomenada Euphorbia resinifera.
Existís unas 2 000 espècias d'eufòrbias, qu'unas son tropicalas e plan diferentas de las eufòrbias europèas per lor aspècte general; unas an quitament la forma de cactus. Lor principal punt comun es la produccion de latèx, liquid blanc que pareis al talh e qu'es fòrça toxic en rason de la preséncia de derivats d'estèrs de diterpèn (estèr de forbòl e de deoxiforbòl) avent d'activitats modulatriças de la proteïna kinasa C (PKC). Provòca d'irritacions de la pèl e es fòrça dangierós en cas de contacte mb los uèlhs. La toxicitat existís tanben per las granas, utilizadas autrecòps coma purgatiu.
Se reconeis sovent las eufòrbias a lors inflorescéncias verd jaunenca, o ciatas, dispausadas en ombelales, possedissent ni sepals ni petals. Cada inflorescéncia conten una flor feme de tres estils enrodadas de flors masclas d'una antèra, l'ensems dins una copa formada per doas bractèas portant quatre o cinq glandulas sovent banadas. La color de las glandulas, amb aquesta de las bractèas, dona la color du pseudanta, que se nomena de biais eronèu la « flor ». Lo fruch, pedicellat, es una capsula mai sovent redonda, lisa o granulosa.
Euphorbia
Las lachusclas o los eufòrbis (var. eufòrbias; leiterèrs )(Euphorbia L.) son de plantas dicotyledones del genre Euphorbia e de la familha de las Euforbiacèas. Possedisson d'inflorescéncias particularas nomenadas ciatas, particularitat que las lachusclas partejan sonque amb de genres vesins. Coma totas las Euphorbiaceae, son de plantas toxicas, que possedisson un latèx a vegada fòrça irritant. S'agís d'un genre fòrça polimòrf, possedissent d'espècias de tijas nudas e mai o mens primas e de fuèlhas normalament desvolopadas e de desvolopament rapid (sosgenre Esula e Chamaesyce); d'autras son, a l'opausat, succulentas, similara als cactus, amb de fuèlhas sovent fòrça redusidas e possedissent d'espinas poderoses o non (sosgenre Athymalus (ex Rhizanthium) e sosgenre Euphorbia). Son erbacèas o lignosas segon las espècias.
Per las espècias del sosgenre Esula (Euphorbia amygdaloides, E. lathyris, E. peplus...) de las regions temperadas, l'aspècte de las plantas florissent se modifica fòrça amb los jorns passats: las fuèlhas an tendéncia a desapareisser a mesura que l'ombela se desvelopa, la tija rogís, alara que lo fruch, capsula globulosa de tres lòtges, emergís plan rapidament de l'inflorescéncia.
Selon Plini lo vielh, lo mot euphorbia vendriá d’euphorbium, lo nom donat pel rei e erudit Juba II de Mauretània, en l'onor de son mètge grèc Euphorbus, a la medecina facha a partir del latèx de l'espècia ara nomenada Euphorbia resinifera.
Ko e leisi hina (hingoa taʻefakalakanga) ko e fuʻu ʻakau siʻi pe lahi ia, ʻoku manakoa ʻene ʻasi hinehina ʻi he ngoue Tonga. ʻOku ui foki ko e laʻi sinou (snow flake) koeʻuhi ʻene ʻasi pehē, meimei tatau ha sinou moʻoni, ʻoku ne kamata ʻi Mē pe ofi ki ai, ko e kamataʻanga ʻo e faʻahitaʻu momoko.
Ko e leisi hina (hingoa taʻefakalakanga) ko e fuʻu ʻakau siʻi pe lahi ia, ʻoku manakoa ʻene ʻasi hinehina ʻi he ngoue Tonga. ʻOku ui foki ko e laʻi sinou (snow flake) koeʻuhi ʻene ʻasi pehē, meimei tatau ha sinou moʻoni, ʻoku ne kamata ʻi Mē pe ofi ki ai, ko e kamataʻanga ʻo e faʻahitaʻu momoko.
Qumështorja është gjëneza e disa bimëve të familjes Euphorbiaceae.
Qumështorja është gjëneza e disa bimëve të familjes Euphorbiaceae.
Wjelkowe mloko[1] (Euphorbia) jo rod ze swójźby wjelkomlokowych rostlinow (Euphorbiaceae). Dalšnej serbskej mjeni stej koccyne mloko[1] a kokotowe mloko[1]. Znatej pyšnej rostlinje stej kristusowy śerń (Euphorbia splendens) a (Euphorbia pulcherrima).
Družyny su kerki, trajne zela, jadnolětne rostliny abo kaktusojte sukulenty.
Kwiśonkowe stołki su wjelgin pódobne a tak mjenjowany cyathium. Wóni wobstoje z reducěrowanych jadnotliwych kwiśonkow, kótarež maju jano jaden płodnik resp. proškowe łopjeńko. Mimo togo njasu wusoke łopjeno. Płod jo tśiźělna kapsla.
Rostliny wopśimjeju běłu mězgu, kótaraž wužrawje statkujo. Mězga jo zwětšego gadowata, ale pśi někotarych družynach móžo fosforescěrujuca byś abo samo wót parazitiskich flagelatow bydlona byś.
Wopśimjejo slědujuce družyny:
Wjelkowe mloko (Euphorbia) jo rod ze swójźby wjelkomlokowych rostlinow (Euphorbiaceae). Dalšnej serbskej mjeni stej koccyne mloko a kokotowe mloko. Znatej pyšnej rostlinje stej kristusowy śerń (Euphorbia splendens) a (Euphorbia pulcherrima).
Η ευφορβία (επιστ: Euphorbia L.) είναι μεγάλο γένος φυτών της οικογένειας των Ευφορβιοειδών (Euphorbiaceae), που αντιπροσωπεύονται στην Ελλάδα με περισσότερα από 40 είδη. Ιδιαίτερο χαρακτηριστικό των ευφορβιών αποτελεί η ταξιανθία τους που έχει σχήμα κυπέλλου γι'αυτό και ονομάζεται κυάθιο από την αρχαία ελληνική λέξη για το κύπελλο.
Η ευφορβία (επιστ: Euphorbia L.) είναι μεγάλο γένος φυτών της οικογένειας των Ευφορβιοειδών (Euphorbiaceae), που αντιπροσωπεύονται στην Ελλάδα με περισσότερα από 40 είδη. Ιδιαίτερο χαρακτηριστικό των ευφορβιών αποτελεί η ταξιανθία τους που έχει σχήμα κυπέλλου γι'αυτό και ονομάζεται κυάθιο από την αρχαία ελληνική λέξη για το κύπελλο.
छोटी दुद्धी (वानस्पतिक नाम : यूफोरबिया मैक्रोफाइली (Euphorbia macrophyllae)) एक खरपतवार है। यह Ulcerative Colitis(खूनी संग्रहणी) में तुरंत खुन को बंद कर देता है। लेकिन यह केवल आपातकालीन स्थिति में ही उपयोगी है। इसलिए एक सप्ताह या दस दिन में एक बार ही प्रयोग करें। मात्रा: 1 चम्मच 3 से 4 गुणा पानी मिलाकर सुबह खाली पेट या फिर Lunch किए हुए 3 घंटे बाद लें। भोजन दवा के एक घंटे बाद ही करें।
सावधानी: जिस व्यक्ति को दिल की कोई भी बीमारी है वो उसे न लें। बहुत खतरनाक है।
स्वस्थ दिल का व्यक्ति भी बताए गए तरीके से ले नही तो खतरा हो सकता है। उपयोग करने से पहले चिकित्सक की सलाह आवश्य ले।
छोटी दुद्धी (वानस्पतिक नाम : यूफोरबिया मैक्रोफाइली (Euphorbia macrophyllae)) एक खरपतवार है। यह Ulcerative Colitis(खूनी संग्रहणी) में तुरंत खुन को बंद कर देता है। लेकिन यह केवल आपातकालीन स्थिति में ही उपयोगी है। इसलिए एक सप्ताह या दस दिन में एक बार ही प्रयोग करें। मात्रा: 1 चम्मच 3 से 4 गुणा पानी मिलाकर सुबह खाली पेट या फिर Lunch किए हुए 3 घंटे बाद लें। भोजन दवा के एक घंटे बाद ही करें।
सावधानी: जिस व्यक्ति को दिल की कोई भी बीमारी है वो उसे न लें। बहुत खतरनाक है।
स्वस्थ दिल का व्यक्ति भी बताए गए तरीके से ले नही तो खतरा हो सकता है। उपयोग करने से पहले चिकित्सक की सलाह आवश्य ले।
యుఫోర్బియా (Euphorbia) పుష్పించే మొక్కలలో యుఫోర్బియేసి కుటుంబానికి చెందిన ప్రజాతి. వీనిలో కొన్ని ఎడారి మొక్కలు ఉన్నాయి.
యుఫోర్బియా (Euphorbia) పుష్పించే మొక్కలలో యుఫోర్బియేసి కుటుంబానికి చెందిన ప్రజాతి. వీనిలో కొన్ని ఎడారి మొక్కలు ఉన్నాయి.
కొన్ని ముఖ్యమైన జాతులు Euphorbia albomarginata – Rattlesnake Weed, White-margined Sandmat Euphorbia amygdaloides – Wood Spurge Euphorbia antisyphilitica – Candelilla Euphorbia balsamifera – Sweet tabaiba (Canary Islands) Euphorbia bulbispina Euphorbia calyptrata Euphorbia canariensis – Cardón (Canary Islands) Euphorbia caput-medusae - Medusa's Head (South Africa) Euphorbia characias - Mediterranean Spurge Euphorbia cyparissias – Cypress Spurge Euphorbia decidua Euphorbia dendroides - Tree spurge Euphorbia echinus Euphorbia elastica – (Mexican) Palo Amarillo Euphorbia epithymoides – Cushion Spurge Euphorbia esula – Leafy Spurge Euphorbia falcata Euphorbia franckiana Euphorbia grantii – African Milk Bush Euphorbia granulata Euphorbia guyoniana Euphorbia helioscopia – Sun Spurge Euphorbia heterophylla – Painted Euphorbia, Desert Poinsettia, (Mexican) Fireplant, Paint Leaf, Kaliko Euphorbia hirta - Used in Philippines as a traditional dengue remedy Euphorbia ingens Euphorbia labatii Euphorbia lactea – Mottled Spurge, Frilled Fan, Elkhorn Euphorbia lathyris – Caper Spurge, Paper Spurge, Gopher Spurge, Gopher Plant, Mole Plant Euphorbia maculata – Spotted Spurge, Prostrate Spurge Euphorbia marginata – Snow on the Mountain Euphorbia mamillaris Euphorbia maritae Euphorbia milii – Crown-of-thorns, Christ Plant Euphorbia myrsinites – Myrtle Spurge, Creeping Spurge, donkey tail Euphorbia obesa Euphorbia obtusifolia Euphorbia paralias – Sea Spurge Euphorbia pekinensis Euphorbia peplis – Purple Spurge Euphorbia peplus – Petty Spurge Euphorbia pulcherrima – Poinsettia, Mexican Flame Leaf, Christmas Star, Winter Rose, Noche Buena, Lalupatae, Pascua, Atatürk çiçeği (Turkish) Euphorbia resinifera – Resin Spurge Euphorbia rigida – Gopher Spurge, Upright Myrtle Spurge Euphorbia serrata – Serrated spurge, Sawtooth spurge Euphorbia tirucalli – సన్న జెముడు (Indian Tree Spurge, Milk Bush, Pencil Tree) Euphorbia tithymaloides – Devil's Backbone, "Redbird cactus", cimora misha (Peru) Euphorbia virosaმაბჟალია თაშნეშე მავჟალია (Euphorbia) — ჩანარეფიშ გვარი მაბჟალიაშობურეფიშ ფანიაშე. მიარეწანიანი ოდიარეეფი დო ბართვეფი რე (სუკულენტეფი, კერზოთ კაქტუსიშობურეფი), ოშა-გოშათ — ჯაშობური ფორმეფი რე ვარდა ართწანიანი ჩანარეფი.
მაბჟალია იკათუანს ბჟაწვენს (ჯოხოთ თურეშე რე). ჩანარიშ 2 ვითოშშახ გვარობა გოფაჩილი რე უმოსო ტროპიკულ, სუბტროპიკულ დო ზჷმიერ ორტყაფუს.
საქორთუოს აფხვადუნა 45 გვარობა, თინეფს შქას 3 საქორთუოშ ენდემი რე. მიარე გვარობაშ ბჟაწვენს ჟღამიამი რე, დიდარი რე დგვინგდვილით; თასი ზეთის იკათუანს. კანკალე მაბჟალია ჟვერი რე, მინი — დეკორატიული.
მაბჟალია თაშნეშე მავჟალია (Euphorbia) — ჩანარეფიშ გვარი მაბჟალიაშობურეფიშ ფანიაშე. მიარეწანიანი ოდიარეეფი დო ბართვეფი რე (სუკულენტეფი, კერზოთ კაქტუსიშობურეფი), ოშა-გოშათ — ჯაშობური ფორმეფი რე ვარდა ართწანიანი ჩანარეფი.
მაბჟალია იკათუანს ბჟაწვენს (ჯოხოთ თურეშე რე). ჩანარიშ 2 ვითოშშახ გვარობა გოფაჩილი რე უმოსო ტროპიკულ, სუბტროპიკულ დო ზჷმიერ ორტყაფუს.
საქორთუოს აფხვადუნა 45 გვარობა, თინეფს შქას 3 საქორთუოშ ენდემი რე. მიარე გვარობაშ ბჟაწვენს ჟღამიამი რე, დიდარი რე დგვინგდვილით; თასი ზეთის იკათუანს. კანკალე მაბჟალია ჟვერი რე, მინი — დეკორატიული.