The yellow inner bark and roots contain a bitter principle; the roots have been used medicinally and in making yellow dye. Bundles of yellowroot are widely sold in Alabama and Georgia for treatment of gastrointestinal disorders and fever blisters (R. D. Whetstone, pers. comm.).
Native Americans used Xanthorhiza simplicissima medicinally to treat ulcerated stomachs, colds, jaundice, piles, sore mouth, sore throat, cancer, and cramps, and as a blood tonic (D. E. Moerman 1986).
Xanthorhiza simplicissima, ye l'únicu miembru del xéneru Xanthorhiza, y unu de los pocos xéneros de la familia Ranunculaceae con tarmu maderizu (l'otru notable exemplu d'ello ye Clemátide).
Ye nativa de la rexón oriental d'Estaos Xuníos dende Maine escontra'l sur hasta'l norte de Florida y l'oeste d'Ohio y l'este de Texas.
El nome del xéneru, según el nome común, referir a la planta de raigaños mariellos (xantho-que significa "mariellu" y rhiza que significa "raigañu") que foi utilizada pa producir un tinte de color mariellu polos nativos americanos. El nome de la especie referir al simple raigañu non ramificada.
Nel mediu montés, crez nos cantos de los regueros en tierra arenosa so un dosel de plantes que-y tapen la lluz del sol. Nel cultivu, de cutiu cunta con más lluz cortil con cuenta de que'l colores sían más vivos.
Trátase d'un subarbusto qu'algama los 20-70 cm (raramente los 90 cm) d'altor, con tarmos d'hasta 6 mm de diámetru. Les fueyes tán dispuestes n'espiral, tienen 10-18 cm de llargu, caúna estremada en 5 folletos, les flores surden namái de la parte cimera del tarmu. Les flores producir en grandes panícules de 6-20 cm de llargu, cada flor ye pequeña, en forma d'estrella, de color marrón acoloratáu a marrón púrpura, con cinco pétalos.
Arrobínase asexualmente por aciu la unviada de munches raicillas soterrañes, y reproduzse sexualmente con granes.
Cultivar pol so impresionante color, que ye d'un colloráu escuru al púrpura, y dura meses.
Magar esta planta ye tóxica en grandes dosis, razón pola cual un venado nun lo come, utilizóse p'adulterar o como un sustitutu de Hydrastis canadensis. Los nativos Americanos faen un té pa tratar les úlceras na boca y nel estómagu. Tamién s'utilizó como un tónicu, y nel esterior sobre les llagues. Nativos Americanos usar pal tratamientu de diverses enfermedaes de la piel. Según Foster & Duque (1998), la planta contién berberina que ye anti-inflamatorio, astringente, hemostático, antibióticu, anticonvulsivo, inmunoestimulante, uterotónicu y puede producir un transitoriu amenorgamientu de la presión arterial. Amás, aguiya la secreción de fiel y bilirrubina que puede ser d'ayuda na cirrosis del fégadu.
Xanthorhiza simplicissima describióse por Humphrey Marshall y espublizóse en Arbustrum Americanum 168–169. 1785.[1]
Xanthorhiza simplicissima, ye l'únicu miembru del xéneru Xanthorhiza, y unu de los pocos xéneros de la familia Ranunculaceae con tarmu maderizu (l'otru notable exemplu d'ello ye Clemátide).
Vista de les fueyesŽlutokořen jednoduchý (Xanthorhiza simplicissima) je druh rostlin patřící do čeledi pryskyřníkovité (Ranunculaceae)[1]. Žlutokořen je monotypický rod.[2] Pochází z východu Severní Ameriky, kde jeho původním stanovištěm byl podrost ve vlhkých listnatých lesích.
Žlutokořen je nízký opadavý keř 40 – 80 cm vysoký s tenkými vzpřímenými nevětvenými výhony. Rozšiřuje se podzemními výběžky. Jeho kůra i kořeny jsou nažloutlé, hořké chuti. Lichozpeřené listy jsou až 18 cm dlouhé a tvoří je 3 nebo 5 zastřihovaných pilovitých podlouhlých lístků dlouhých 3 až 6 cm. Zjara jsou mladé listy bronzové barvy a na podzim získávají výraznou barvu červenou. Květenství dlouhé 15 až 20 cm vyrůstá zpravidla současně s listy, v březnu až dubnu, a nese květy červenohnědé barvy. V květu je 5 kališních lístků a 5 či 10 tyčinek. Rozkvétá v dubnu a květnu, plodem jsou malé měchýřky nahnědlé barvy velké cca 4 mm.
Žlutokořen se pěstuje převážně v Severní Americe jako půdopokryvná zahradní rostlina v parcích, kde za příhodných podmínek se rychle rozrůstá. Požaduje vlhkou výživnou půdu s dostatkem humusu. Vysazuje se do stínu nebo polostínu. Množí se odkopky, kořenovými řízky i semeny.
Kořen obsahuje alkaloid „berberin“, který působí protizánětlivě, hemostaticky i imunostaticky a proto se využívá na stavění krváceni ze sliznice (hemeroidy, dásně). Stimuluje také sekreci žlučí a žlučového barviva, tím napomáhá při léčbě cirhózy jater. Indiáni užívali kořen proti břišním vředům, nachlazení, křečím a bolestem v krku a v ústech. Užívání kořene ve vysokých dávkách je potenciálně toxické.
Žlutokořen jednoduchý lze použít v ČR jako okrasnou rostlinu. Má jen sbírkový význam.[3]
Žlutokořen jednoduchý (Xanthorhiza simplicissima) je druh rostlin patřící do čeledi pryskyřníkovité (Ranunculaceae). Žlutokořen je monotypický rod. Pochází z východu Severní Ameriky, kde jeho původním stanovištěm byl podrost ve vlhkých listnatých lesích.
Die Gelbwurz (Xanthorhiza simplicissima) ist die einzige Art der Pflanzengattung Xanthorhiza in der Familie der Hahnenfußgewächse (Ranunculaceae).
Die Gelbwurz ist ein laubabwerfender Strauch, der Wuchshöhen von 20 bis 70 Zentimeter erreicht. Die oberirdischen Zweige sind relativ dünn. (Durchmesser 3 bis 6 Millimeter). Es werden lange, unterirdischen Rhizome gebildet. Wurzeln, Rhizome und die innere Rinde sind gelb.
Die wechselständig und an den Enden, Spitzen der Zweige gebüschelt angeordneten Laubblätter sind in Blattstiel und -spreite gegliedert. Sie sind mit Blattstiel bis etwa 18 Zentimeter lang. Die unpaarig gefiederte Blattspreite besitzt meist drei bis fünf Fiederblättchen. Die kurz gestielten bis sitzenden, 2,5 bis 10 Zentimeter langen sowie 2 bis 8 Zentimeter breiten und spitzen Blättchen besitzen zerschlitzte bis gesägte Blattränder. Die kahlen Blättchen sind ganz oder gelappt bis zerschnitten oder grob gezähnt.
Die Blütezeit reicht von April bis Mai. Der achselständige, übergebogene, lockere und fein behaarte, rötliche bis grünliche, rispige, bis 21 Zentimeter große Gesamtblütenstand mit pfriemlichen Tragblättern ist aus traubigen Teilblütenstände zusammengesetzt und enthält zahlreiche Blüten.
Die kleinen, zwittrigen und gestielten, radiärsymmetrischen Blüten sind fünfzählig mit doppelter Blütenhülle. Die fünf ausladenden und dunkelbraun-purpurfarbenen bis grünlich-gelben Kelchblätter sind 2,5 bis 5 Millimeter lang sowie etwa 2 Millimeter breit und spitz. Die fünf kleinen, braun-purpurfarbenen und kurz genagelten (schildförmigen) Petalen (Nektarblätter) sind zweilappig, nierenförmig und mit 0,5 bis 0,9 Millimeter viel kleiner als die Kelchblätter. Es sind fünf oder zehn kurze Staubblätter vorhanden. Die kurzen, meist fünf oder zehn, selten zwei oder fünfzehn und oberständigen, kahlen Stempel enthalten jeweils zwei Samenanlagen.
Die kleinen, einsamigen und gelblich-braunen, leicht aufgeblasenen Balgfrüchte sind 3 bis 4 Millimeter groß und stehen zu mehreren in Sammelbalgfrüchten zusammen. Die eiförmigen, glatten Samen sind rötlich-braun.
Die Chromosomenzahl beträgt 2n = 36.[1]
Die Gelbwurz kommt in den südlichen bis östlichen, warmen bis gemäßigten USA an schattigen Ufern, in feuchten Wäldern, in Gebüschen und auf Felsbändern in Höhenlagen von 0 bis 1200 Meter vor.
Die Erstveröffenlichung von Xanthorhiza simplicissima erfolgte 1785 durch Humphry Marshall in Arbustrum Americanum, S. 167.[2][3] Synonyme für Xanthorhiza simplicissima Marshall sind: Xanthorhiza apiifolia L'Hér., Actaea xanthorhiza E.H.L.Krause, Xanthorhiza tinctoria Woodf. Xanthorhiza simplicissima ist die einzige Art der Gattung Xanthorhiza aus der Tribus Coptideae in der Unterfamilie Coptidoideae innerhalb der Familie Ranunculaceae. Der Gattungsname Xanthorhiza setzt sich aus den altgriechischen Wörtern xanthos für „gelb“ und rhiza für „Wurzel“ zusammen.[2]
Die Gelbwurz wird selten als Zierpflanze für Gehölzgruppen genutzt. Sie ist seit spätestens 1776 in Kultur.
Die unterirdischen Pflanzenteile werden medizinisch genutzt, auch kann ein gelber Farbstoff daraus gewonnen werden.[4]
Die Gelbwurz (Xanthorhiza simplicissima) ist die einzige Art der Pflanzengattung Xanthorhiza in der Familie der Hahnenfußgewächse (Ranunculaceae).
Xanthorhiza simplicissima es la única especie del género Xanthorhiza y una de las pocas de la familia Ranunculaceae con tallo leñoso, al igual que Clematis. Es nativa del este de Estados Unidos.
Es un subarbusto caducifolio cuya altura oscila entre los 20-70 cm (raramente alcanza los 90 cm). Los tallos, no ramificados, tienen unos 6 mm de diámetro, de corteza lisa —de color amarillo brillante en la parte interna lo mismo que las raíces—, y marcada por las cicatrices de las hojas que va perdiendo. Las hojas, de color bronce intenso de jóvenes, se disponen en espiral, reunidas casi en el ápice; miden entre 10-18 cm de largo, pinnadas, cada una dividida en 3 o 5 Folíolos sésiles o con un peciolo corto y márgenes dentados. La inflorescencia surge de entre el grupo foliar en forma de panícula de 6 a 21 cm de diámetro con pequeñas flores (3-4 mm) en forma de estrella; cinco pétalos con nectarios bilobulados y sépalos abiertos acuminados de color marrón rojizo a marrón púrpura.[1]
Se propaga asexualmente mediante muchas raicillas subterráneas, y se reproduce sexualmente por semillas.[2][3]
Es nativa de la región oriental de Estados Unidos desde Maine hacia el sur, hasta el norte de Florida, el oeste de Ohio y el este de Texas.
Su hábitat natural son bosques húmedos y riberas de arroyos bajo el dosel arbóreo que filtra la luz del sol. Aunque en cultivo, a menudo cuenta con más luz solar por lo que los colores son más vivos.
Se cultiva en jardinería como cubresuelos por su rápido hábito de propagación, resistencia y el colorido de hojas y flores.[2]
Los nativos americanos la utilizaban para producir un tinte de color amarillo. También la utilizaban en la medicina tradicional en infusión para tratar las úlceras en la boca y para el tratamiento de diversas enfermedades de la piel. Según Foster & Duque (1998), la planta contiene berberina. Se ha utilizado para adulterar o sustituir preparados de Hydrastis canadensis. Puede ser tóxica en dosis altas.[4]
Xanthorhiza simplicissima fue descrita por Humphrey Marshall y publicado en Arbustrum Americanum 168–169. 1785.[5]
El nombre del género deriva del color de las raíces (xantho = "amarillo" y rhiza= "raíz"). El epíteto hace referencia a la ausencia de ramificación.[2]
Xanthorhiza simplicissima es la única especie del género Xanthorhiza y una de las pocas de la familia Ranunculaceae con tallo leñoso, al igual que Clematis. Es nativa del este de Estados Unidos.
FlorXanthorhiza simplicissima – gatunek z rodziny jaskrowatych (Ranunculaceae), z monotypowego rodzaju Xanthorhiza Marshall, Arbust. Amer. 167. 1785). Występuje we wschodniej części Ameryki Północnej[3]. W Polsce uprawiany w kolekcjach – rośnie dobrze w Arboretum w Glinnej (od 1973) i w Arboretum w Rogowie (od 1956)[4]. Jeden z nielicznych przedstawicieli jaskrowatych o drewniejącym pędzie.
Jeden z dwóch rodzajów z podrodziny Coptoideae Tamura, (siostrzany dla rodzaju cynowód (Coptis), w obrębie rodziny jaskrowatych (Ranunculaceae) z rzędu jaskrowców (Ranunculales), należących do kladu dwuliściennych właściwych (eudicots)[1].
Roślina krzewiasta, wyrastająca z długich, cienkich, żółtych kłączy. Liście łodygowe, ogonkowe, skrętoległe. Blaszka liściowa 1-2-krotnie pierzasto złożona. Listki od lancetowatych do szerokojajowatych i rombowatych, na brzegach ostro, nieregularnie wcinane i piłkowane. Kwiaty zebrane w wielokwiatowych, wiechowatych kwiatostanach o długości 5-21 cm, wyrastających w kątach liści. Kwiaty są obupłciowe, promieniste, z trwałymi listkami zewnętrznego okółka okwiatu. Listki te w liczbie 5 są ciemnopurpurowe do zielonkawych, lancetowate do jajowatych i mają ok. 2,5-5 mm długości. 5 listków wewnętrznego okółka osiąga poniżej 1 mm długości, zaopatrzone są w miodniki, ma podobny kolor do okółka zewnętrznego. Pręciki w liczbie 5 lub 10, słupki w liczbie od 5 do 10. Owoc zbiorowy ze ścieśnionych mieszków. Nasiona są czerwonobrązowe, owalne, gładkie[5].
Xanthorhiza simplicissima – gatunek z rodziny jaskrowatych (Ranunculaceae), z monotypowego rodzaju Xanthorhiza Marshall, Arbust. Amer. 167. 1785). Występuje we wschodniej części Ameryki Północnej. W Polsce uprawiany w kolekcjach – rośnie dobrze w Arboretum w Glinnej (od 1973) i w Arboretum w Rogowie (od 1956). Jeden z nielicznych przedstawicieli jaskrowatych o drewniejącym pędzie.
Xanthorhiza je rod z čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae).[1] Obsahuje jediný druh Xanthorhiza simplicissima.[2] Pochádza z východu Severnej Ameriky, kde jeho pôvodným stanoviskom bol podrast vo vlhkých listnatých lesoch.
Xanthorhiza je nízky opadavý ker 40 – 80 cm vysoký s tenkými vzpriamenými nevetvenými výhonkami. Rozširuje sa podzemnými výbežkami. Jeho kôra aj korene sú žltkasté, horkej chuti. Nepárno zložené listy sú až 18 cm dlhé a tvoria ich 3 alebo 5 zastrihovaných pilovitých podlhovastých lístkov dlhých 3 - 6 cm. Na jar sú mladé listy bronzovej farby a na jeseň získavajú výraznú farbu červenú. Súkvetie dlhé 15 až 20 cm vyrastá spravidla súčasne s listami, v marci až apríli, a nesie kvety červenohnedej farby. V kvete je 5 kališných lístkov a 5 či 10 tyčiniek. Rozkvitá v apríli a máji, plodom sú malé mechúriky hnedastej farby veľké cca 4 mm.
Xanthorhiza sa pestuje prevažne v Severnej Amerike ako pôdopokryvná záhradná rastlina v parkoch, kde sa za vhodných podmienok rýchle rozrastá. Požaduje vlhkú výživnú pôdu s dostatkom humusu. Vysadzuje sa do tieňa alebo polotieňa. Množí sa odkopkami, koreňovými odrezkami aj semenami.
Koreň obsahuje alkaloid „berberine“, ktorý pôsobí protizápalovo, hemostaticky aj imunostaticky a preto sa používa na zastavenie krvácania zo sliznice (hemoroidy, ďasná).
Stimuluje tiež sekréciu žlče a žlčového farbiva, tým napomáha pri liečbe cirhózy pečene. Indiáni používali koreň proti brušným vredom, nachladnutiu, kŕčom a bolestiam v krku a v ústach. Používanie koreňa vo vysokých dávkach je potencionálne toxické.
Xanthorhiza simplicissima možno použiť na Slovensku ako okrasnú rastlinu. Má len zbierkový význam.[3]
Xanthorhiza je rod z čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae). Obsahuje jediný druh Xanthorhiza simplicissima. Pochádza z východu Severnej Ameriky, kde jeho pôvodným stanoviskom bol podrast vo vlhkých listnatých lesoch.
Xanthorhiza simplicissima là một loài thực vật có hoa trong họ Mao lương. Loài này được Marshall miêu tả khoa học đầu tiên năm 1785.[1]
Xanthorhiza simplicissima là một loài thực vật có hoa trong họ Mao lương. Loài này được Marshall miêu tả khoa học đầu tiên năm 1785.
Xanthorhiza apiifolia L'Hér.
英名 Yellowrootヒイラギナンテンモドキ(学名 : Xanthorhiza simplicissima)は、 木質の茎を持つ(この他注目すべき例クレマチス)、キンポウゲ科の被子植物である。アメリカ合衆国東部のメイン州南部からフロリダ州北部およびオハイオ州西部からテキサス東部のあたりが原産地である。アルカロイドの1種であるベルベリンが含まれ、それは、昔から現在に至るまで染色、医薬品として使われている。
属名のXanthorhizaは、黄色い根(xantho- は「黄」、 rhiza は「根」)を意味し、ネイティブアメリカンは、本種で黄色の色素を得ていた。種名のsimplicissimaは、単純な (分岐のない) 根であることを意味する。
野生下では、日光が直接あたらない樹木の陰で、砂質土壌の小川の沿岸にて成長する。栽培下では、日光の多くあたる環境で栽培されるため、秋には鮮やかに紅葉する。高さは20 - 70 cm(まれに90 cmに達する場合がある)に達し、茎は、直径6 mmにまで成長する。葉は、螺旋状に配置され、長さは10-18 cmで、5つの鋸歯がある。花は、枝分かれしない茎の上部にのみ現れる。花は 6-20 cmの円錐花序で、それぞれの花は、星形の小さく赤褐色から紫茶色の5 枚の花弁がある。
ヒイラギナンテンモドキは、地下茎で無性生殖、種子で有性生殖する。
ヒイラギナンテンモドキ(学名 : Xanthorhiza simplicissima)は、 木質の茎を持つ(この他注目すべき例クレマチス)、キンポウゲ科の被子植物である。アメリカ合衆国東部のメイン州南部からフロリダ州北部およびオハイオ州西部からテキサス東部のあたりが原産地である。アルカロイドの1種であるベルベリンが含まれ、それは、昔から現在に至るまで染色、医薬品として使われている。
属名のXanthorhizaは、黄色い根(xantho- は「黄」、 rhiza は「根」)を意味し、ネイティブアメリカンは、本種で黄色の色素を得ていた。種名のsimplicissimaは、単純な (分岐のない) 根であることを意味する。
ヒイラギナンテンモドキの花のクローズアップ野生下では、日光が直接あたらない樹木の陰で、砂質土壌の小川の沿岸にて成長する。栽培下では、日光の多くあたる環境で栽培されるため、秋には鮮やかに紅葉する。高さは20 - 70 cm(まれに90 cmに達する場合がある)に達し、茎は、直径6 mmにまで成長する。葉は、螺旋状に配置され、長さは10-18 cmで、5つの鋸歯がある。花は、枝分かれしない茎の上部にのみ現れる。花は 6-20 cmの円錐花序で、それぞれの花は、星形の小さく赤褐色から紫茶色の5 枚の花弁がある。
ヒイラギナンテンモドキは、地下茎で無性生殖、種子で有性生殖する。