Tany (Scandentia) sú rad cicavcov. Vyskytujú sa v južnej a juhovýchodnej Ázii (Malajské súostrovie, India, Čína), kde obývajú predovšetkým dažďové lesy. Pôvodne boli považované za hmyzožravce, následne boli preradené medzi primáty. Od 70. rokov 20. storočia sú tany pokladané za samostatný rad (Butler, 1972).[1][2] Podľa štúdií z rokov 2011 a 2015 tvoria tany sesterský taxón ku kladu Glires (hlodavce + dvojitozubce).[3][4]
Tany sú drobné, bez chvosta merajú 13 – 24 cm, chvost meria 11 – 18 cm. Vzhľadom aj správaním pripomínajú vevericovité. Majú dlhé štíhle telo s dlhým chvostom. Všetky končatiny sú rovnako dlhé. Ňufák je pretiahnutý, ušnice sú výrazné a pohyblivé. Oči sú čierne, orientované po stranách hlavy. Zubný vzorec je I 2/3 C 1/1 P 3/3 M 3/3 = 38. Neobjavuje sa sexuálny dimorfizmus.[1][2]
Tany konzumujú ovocie a lovia tiež článkonožce.[2]
Tany (Scandentia) sú rad cicavcov. Vyskytujú sa v južnej a juhovýchodnej Ázii (Malajské súostrovie, India, Čína), kde obývajú predovšetkým dažďové lesy. Pôvodne boli považované za hmyzožravce, následne boli preradené medzi primáty. Od 70. rokov 20. storočia sú tany pokladané za samostatný rad (Butler, 1972). Podľa štúdií z rokov 2011 a 2015 tvoria tany sesterský taxón ku kladu Glires (hlodavce + dvojitozubce).
Tany sú drobné, bez chvosta merajú 13 – 24 cm, chvost meria 11 – 18 cm. Vzhľadom aj správaním pripomínajú vevericovité. Majú dlhé štíhle telo s dlhým chvostom. Všetky končatiny sú rovnako dlhé. Ňufák je pretiahnutý, ušnice sú výrazné a pohyblivé. Oči sú čierne, orientované po stranách hlavy. Zubný vzorec je I 2/3 C 1/1 P 3/3 M 3/3 = 38. Neobjavuje sa sexuálny dimorfizmus.
Tany konzumujú ovocie a lovia tiež článkonožce.