Rôznozubovky (lat. Heterodonta) je rad lastúrnikov. Do tohto radu patrí veľké množstvo morských, zriedka sladkovodných druhov. Nevidíme ich často, lebo bývajú zahrabané na dne, pričom z piesku vytŕča iba trubica – sifón. Sifóny sú pôvodne dva: inhalačný (slúži na nasávanie vody) a exhalačný (má opačnú funkciu), druhotne zrastajú v jeden dvojdielny sifón. Cez sifón zahrabaný mäkkýš prijíma planktónnu potravu i kyslík rozpustený vo vode.
Vývin je cez veliger (alebo iný typ trochofórovej larvy), u sladkovodných môže byť aj priamy. Z morských druhov je známa srdcovka jedlá (Cerastoderma (= Cardium) edule) z celého pobrežia Európy a Chama graphioides zo Stredozemného mora. Najväčším lastúrnikom je rozďava obrovská (Tridacna gigas). Žije v Indickom oceáne a jej hrubostenné lastúry sú veľké asi 1 m a vážia až 250 kg. Sladkovodné druhy reprezentujú dve čeľade: kopýtkovité a kôstkovité.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rôznozubovky
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Rôznozubovky
Rôznozubovky (lat. Heterodonta) je rad lastúrnikov. Do tohto radu patrí veľké množstvo morských, zriedka sladkovodných druhov. Nevidíme ich často, lebo bývajú zahrabané na dne, pričom z piesku vytŕča iba trubica – sifón. Sifóny sú pôvodne dva: inhalačný (slúži na nasávanie vody) a exhalačný (má opačnú funkciu), druhotne zrastajú v jeden dvojdielny sifón. Cez sifón zahrabaný mäkkýš prijíma planktónnu potravu i kyslík rozpustený vo vode.
Vývin je cez veliger (alebo iný typ trochofórovej larvy), u sladkovodných môže byť aj priamy. Z morských druhov je známa srdcovka jedlá (Cerastoderma (= Cardium) edule) z celého pobrežia Európy a Chama graphioides zo Stredozemného mora. Najväčším lastúrnikom je rozďava obrovská (Tridacna gigas). Žije v Indickom oceáne a jej hrubostenné lastúry sú veľké asi 1 m a vážia až 250 kg. Sladkovodné druhy reprezentujú dve čeľade: kopýtkovité a kôstkovité.
